[hidepost=0]

Ako by mohlo na Svete byť, keby Srdce sa radovalo.
Keď by všetci a všetko navôkol JEHO milovalo.
Veď Ho aj miluje. Vták, Kameň aj Tráva …
Aj ty, Tvor, takým mal si byť. Nie nadarmo sa povráva.

Na čo je taký Tvor na Zemi, keď len na Prekážku je?
Keď znehodnotí všetko a všade … schne pod ním Tráva.
Čuduje sa Bytostné, neveriaco hľadiac …
Kedy sa už Tvorovia do Poriadku vradia?…

Obrat Sveta mohol by to byť …
Ku Nemu sa primknúť, v sebe tkať svetlú Niť.
Napojiť sa na Silu Jeho,
čo nasýti ťa. Aj naleje nápomocného.

Aby v obapolnom Pôsobení,
s Ním a ku Nemu boli ste vedení.
Lebo len takto to byť veru môže,
vo Dvojici, ste silní. Zlo musí ísť pod Nože!

Záhuby vlastnej a svojmu Koncu …
Poď! Nezmeškaj! Daj znieť svojmu Zvoncu,
čo zazvučí ti Slávou nebeskou
stíš sa v sebe. Nie Potleskom.

Odteraz budeš Jeho velebiť!
Skutkom odvážnym ku Nemu vykročiť.
Lebo len takto sa to dá.
Poď! Nezmeškaj! Duša Hlad už má.

Po Dobrote Ním zakorenenej,
po Velebení Jemu vynesenej,
po Úcte, čo dvíha sa v tebe,
ako Soľ, podávaná na Chlebe.

Len Snaha poctivá vyrinie sa z Brehov
vlastného Úsilia, vlastného Chcenia.
Uvidíme sa? V Nebi? Či kde?… Dovidenia!

[/content_control]