Aké sladké je Poznanie, ktoré si nám dal
Človek aby, vo Stvorení, vždy Pomoc mal.
Že nebude, iba tak, Zlo sa nadrapovať
Jedy svoje v sebe nakrátko si pudrovať,
Pretvárkami všelijakými …
Len nebyť prirodzený. Byť dôležitý! Byť iný!

Zabudol ale ľudským byť,
teraz s Hanbou bude sa kryť.
Nech vypratá sa všetko, čo Kaly v sebe nosí,
nebude už nikto vedľa Pravdy kráčať bosý.
Obuje si Obuv novej Doby!
Spravodlivosť s Pravdou už sa schodí!