Žena! Prečo nekráčaš? Prečo nejdeš vpred?
Viesť Muža mala si! Nie nechať sa ním vliecť!
Tŕním a Bodľačou tam smeruje ten,
Pohľad Pýchou čo zastrel si. Zahataný je správny Smer.

Čo na takom Mužovi, čo láka ťa? …
Na Dušu jeho špliecha zapáchajúca Mláka.
Zabudla si Dar nebeský plne využívať?
Ako do Svedomia svojho, ako sa budeš dívať?

Či nevieš, že vtedy obom zmráka sa?
Keď Dar z Výšin nepoužitý prepadáva sa?
Konaj! Prebuď sa ešte, Žena pozemská!
Chvíľa ťa nenechá. Volá Láska nebeská.