Otváraj sa Žena Pravde, ako Kvet Slnku
lebo len tak navôkol všetky Ústa zmĺknu.
Stíšia sa ako Deň pred Búrkou, čo sa chystá,
prinesie Očistu, Vyčírenie… už nebude hmlistá.

Nech z Duše tvojej vyvstane len jedno,
Čistota a Láska Ženy nech kráčajú už vedno.
Aby z Činov tvojich vypučal Kvet Krásy,
čo sa znesie na Ľudí, na všetky Rasy.

V Duši tvojej nech tká sa iba jedno Chcenie:
slúžiť Pravde, vznášať už iba JEMU Velebenie.
Veď ON ti dal všetko, čo zdobiť by ťa malo,
nezasyp to v sebe, aby sa nerozkotúľalo.

To Chcenie mocné, čo Tokom ho sýtiš,
rozdúchaj, zmnožuj, dávaj… veď cítiš.
Vykroč odvážne vpred, s Vierou v Neho.
Strádať nebudeš… dostane sa ti nápomocného.