Čo by si dnes, Žena, na to povedala
kde je Pravda skrytá, prečo sa uzatvára?…
Odkiaľ z Prameňa môže si naberať?
Sýtiť sa z čistého, Priezračnosťou zalievať.

[hidepost=0]

Vznešený!… Žena dlho balancovala,
sivým sa halila, temné Nitky tkala.
Nížinami chodí teraz, nimi sa brodí
Pravdu hľadá, hoc nevie, kade ona chodí…

No zastaviť sa nedá, Vlak už sa rúti,
čisto konať musí, alebo sa zrúti…
Reč tvoja Žena musí byť jasná!
Jak Voda iskrivá, Hudba hlasná.

Dolu nemôžeš už nájsť Odpovede,
hore len pozeraj, kráčaj v JEHO Slede!
Zanechať musíš však všetko Pozemské
upnúť sa môžeš už len na Nebeské.

Vo Výšinách Žena Krásou tvorí
Nehou sa prejaví, Láskou ku Nemu horí.
Pod jej Pôsobením tam všetko prekvitá
Pravda priamo vždy hľadí, nie je zložitá.

Tak naberaj Žena z tej Studne nebeskej
z nabratého v sebe rozlievaj v pozemskej
Radosti, čo v tebe v zmnoženom sa zrodí.
Aby sa vzchopilo všetko, čo po Zemi chodí!

[/content_control]