Nežná, milá, Túžby chtivá,
nežobre, nežiada, nie je clivá.
Tak sa Chvíľočka ku Duchu zakráda
Ako dobre… že ho práve ona ovláda!

Veď je to hrejivé Doznanie
že Dušu sýti horúce Vyznanie.
Pretože od Vekov to takto chodí
Chvíľa vzišla, čo Duch s ňou sa poprechodí.

V spoločnom to Poznaní
čo vyjadriť chceme v Doznaní …
Vznešený! Mocný! Milostivý!
Bez Sily tvojej neboli by sme živí.

Na Tele, ba ani na Duši
odkiaľ stále dávaš, Človek netuší…
V Bázni len môže sa skloniť
ku Nebu vzhliadať, ku Tebe sa kloniť.

Bo Prúd Svetla ho zasiahol,
a toto on dosiahol,
že Tvor mizerne malý javí sa
keď Pravda JEHO zjaví sa.
Milostivý! Večný! Cítim ŤA!