Čo to klope na Okno spoza Stola
nebeská Pošta prichádza zhora,
aby ku Duchu Človeka priniesla
to, čo by Duša v Radosti uniesla
… alebo aj neuniesla?…

[hidepost=0]

Pohľad Človeka do Výšin … Vznešený!
pri Slove o Ňom musí byť nesený!
Veď hore HO velebia, uznávajú
Velebenie Jeho spolu unášajú
ku všetkým, veď tam býva Láska!

Vnútro Človeka neraz zvolá,
Pravda tá ťa spozná. A aj povolá.
Čože to za Hudbu tak nebesky zneje,
Tóny lahodné ku Duši leje?…

Kde také lahodné Tóny rozdávajú,
a Farby nádherné ku nim prilievajú.
Krása je vo všetkom čo Duša cíti,
dolu ju nenájdeš v pozemskom Bytí.

Kde si sa pobrala Duša túlavá
a kto tam pre teba Raňajky podáva?…
Pripravili tam Nektár lahodný
podrž si ich, nasýť sa po mnoho Dní.

Aby si v tom Vneme Chvenie okúsila
Jemnosti Záchvevy v sebe vysýtila…
Veď je to JEHO LÁSKA!
Zmĺkol si, onemel… Nevydáš Hláska?…

Nevezme, nezničí ti nikto tento Dar Boží,
čo ti ho Syn Boží do Ducha vložil.
Aby si pamätal na to pravé:
Pravda ťa vydvihne, ak si v jej Splave!

V tom Splave nedá ti to vlnivé Chvenie
vybočiť, zanechať to svoje Vírenie,
keď z Hrude derie sa Slov tých Kráska:
Nech v Ľudstve už zavládne navždy LÁSKA!

Pokojná Rieka tiekla by Životom
nedával nikto by Otázku: čo potom?
Zurčali by Toky Vôd Hojnosťami štedrými,
na Poliach by Lány zreli Plodnosťami hojnými.

Človek by Človeka Štedrosťou podopieral
Modlitby Vďaky ku Nemu vysielal:
Meno Tvoje nech nesie sa Svetmi,
čo Duše ľudské vysadili Kvetmi,

a ku TEBE zvonia:
Nech už len Láska vo Stvorení vonia!

[/content_control]