Na konci duchovnej ríše, na modrastom ostrove sú maličké iskričky. Nevedomé iskričky, ale s túžbou po vedomí, ktorú ako dar dostali od Boha-Otca. Veľká je táto túžba, silnejšia než čokoľvek iné a núti iskričky vyletieť von. Von, do záhrady stvorenia, aby tam spoznali to nové, to túžobne očakávané vedomie. Ako malé padáčiky z púpavy pomaly klesajú a vnárajú sa do hmotnosti.
Obklopuje ich niečo nové, nepoznané, ktoré sa vlní a tká. Chytajú raz jednu, raz druhú nitku tohto tkaniva a začínajú poznávať hudbu stvorenia. Prichádzajú k Zemi, odkiaľ sa to vlní a lákavo ich pozýva do zrodenia.
Narodilo sa maličké bábätko, duchovná iskrička na Zemi. Veľa, veľmi veľa sa toho musí učiť.
Vchádza do prvej triedy. Učí sa, čo je ruka, čo je noha a na čo sú potrebné. Končí vyučovacia hodina, tá úplne prvá. Pozemská smrť ukončila túto hodinu a iskrička sa už teší na ďalšiu.
A už zvoní na ďalšiu hodinu, maličké bábätko je opäť na svete. Začína sa učiť Láske, konkrétne Láske k sebe. Opäť prichádza smrť a zrod a ďalšia hodina, Láska k žene. A ďalšia hodina, Láska k deťom. Prichádza piata hodina, Láska k priateľom. A šiesta hodina, Láska ku všetkým. Siedma hodina je prelomová. Iskrička skladá skúšky z prvého ročníka života.
Ak skúšky zložila, začína sa nová trieda, druhá. V nej sa učí predmet „Slovo Boha“. Štrnásť hodín má táto trieda a v nej sa iskrička naučí, čo znamená: „Na počiatku bolo Slovo!“
Opäť prichádza záverečná skúška a po nej tretia trieda. Tá má dvadsaťjeden hodín a predmet: „… A to Slovo bolo u Boha!“
Opäť záverečná skúška. A prichádza posledná, štvrtá trieda, trieda maturitná. Tá má štyridsaťdva hodín a predmet maturitný: „… A to Slovo bolo Boh!“
Maturitná skúška. Ak ju iskrička zložila, je vedomá. Lež nie je to už iskrička, ale plamienok, nie je to už kvapka, ale prúd. A v prúde vyžarovania sa vracia tam, odkiaľ vyšla.
A opäť nová škola, škola duchovná. Má len jednu triedu a jednu hodinu, ktorej predmet je „spravodlivá Láska“. Prichádza maturita a plamienok je plameň, ktorý zdoláva veľký prúd vyžarovania, spája sa s iným plameňom a vchádza tam, odkiaľ pochádza.
Nová škola, škola praduchovná, ktorá má len jednu triedu, jednu hodinu, jeden predmet „prísne spravodlivá Láska“. Nová maturita a z plameňa je vatra, ktorá odoláva obrovskému prúdu vyžarovania. Spája sa vatra s vatrou, čo sú perute, na ktorých odchádza tam, odkiaľ pochádza.
Nová škola, škola božsky-bytostná, jej predmet je „Čistota“. Najdlhšia hodina zo všetkých hodín. Najvernejší z verných sú tí, ktorí smú zložiť štátnice. Vysoká škola pre stvorených. Len nemnoho ju dokázalo skončiť. A tí dostávajú vysvedčenia:
„Najvernejší z verných, v neochvejnej vernosti ste slúžili, v najvernejšej vernosti ste spoznávali, v najvernejšej vernosti ste spoznali, a preto k diamantovému plášťu neochvejnej vernosti dostávate ako korunu vášho úsilia plášť osamelosti, iskru bezbytostnosti.
Amen!“
Z knihy Pre ľudí