Všetky ľudské skupiny a organizácie sú tak zdeformované, a aj keď ešte nie sú, tak postupne skĺzavajú do takejto deformácie. To spôsobuje rozum v hlavách ľudí. Jeho vplyv je taký silný, že ľudia či chcú alebo nie, ostávajú pod jeho mocným vplyvom.
Stojme slobodne pred našim Bohom cítiac a chcejúc dobro.
Tento postoj nás samočinne obklopí ľuďmi, ktorí chcú tiež pomáhať dobru.
Zahoria tiež týmto chcením vidiac na nás, ako šírime požehnanie do okolia.
„Nakazíme“ ich týmto vysokým ideálom, nemusíme sa pritom navzájom poznať.
Nie len zlo ma takú moc, ale aj dobro.
Jeho dôsledky sú však trvalé a žijúce.
Buďme ľudia v tomto prostí.
Knihy Slova nemajú nám byť kultom, ktorý vyznávame a pre neho žijeme, lebo spozemšťujeme to, čo je v nich, a zahrabávame to do prachu zeme.
V skutočnosti Slovo, ktoré sa nachádza v týchto knihách sa z nich oddeľuje a vstupuje do nás, keď ich čítame a prežívame.
Ono je živé iba vtedy, ak ho mi prežiarime a osvetlíme vlastným duchom.
Duch musí byť živý a musí svietiť na to Slovo, aby ho videl, a dokázal čítať.
Takto dostáva náš duch potravu takú, akú si mohol nadeliť.
Ako silno si naň posvieti, toľko sa mu z neho dostane pokrmu.
V každom z nás táto potrava zanecháva živúcu stopu podľa toho, aký sme, tak budeme konať.
Milovať spravodlivosť, chcieť čistotu ducha, chcieť lásku pre všetko tvorstvo nášho Stvoriteľa, na to nám nie sú potrebné knihy, ani spolky, veď predsa duch v nás to predsa musí cítiť aj bez toho, ak chce.
Kde by bola spravodlivosť pre tých, ktorí nikdy neuzrú Slovo žijúc v odľahlých končinách, a osamote pritom žijú podľa zákona prírody.
Ono je však živé a prichádza z Výšin vo Vôli Božej bez ohľadu na to, či by bolo zakotvené v pozemskej forme, ako je kniha.
Preniká všetkým a podporujúc dobro a ničiac zlo pôsobí samočinne, aj keby ho človek nešíril knižne a slovne.
Ono proste je.
Kniha je z lásky a tiež spravodlivosti daná tým, ktorí kolíšu a mohli by stratiť život večný pod tlakom zla a temnoty.
Je vskutku inteligentná, pretože tiež triedi a oživuje v ľuďoch to, čo je im vlastné.
Komu vládne rozum, ten nad ňou rozumuje, rozoberá ju, zaoberá sa ňou.
Komu vládne duch, ten nepotrebuje nad ňou tráviť čas, lebo cit je rýchlejší ako akýkoľvek čas existujúci v týchto končinách.
Duch číta rýchlejšie ako rozum.
Čo číta, to doňho vstupuje v tisícine sekundy a ožíva.
Modlime sa, ak cítime, že nás pozemské stláča nadol.
Takto v nás ostáva žiť to, čo je spojené so svetlom nášho nebeského Boha a je to práve aj to Slovo, ktoré do nás niekedy dávnejšie vstúpilo.
Slovo je večné a aj večne ostane pôsobiť.