V útlom detstve nás navštevoval pravidelne môj starý otec. Raz som mu spomenul, že by som sa chcel naučiť hrať na husliach tak krásne, ako on.
Onedlho som mal kúpené detské husle – ako malý darček od starého otca.
V priebehu krátkeho času som sa naučil všetky stupnice a ostávalo mi ich trochu precvičiť, aby som sa mohol pustiť do krátkych skladieb.
Raz ráno som vzal husle do rúk, postavil som na stojan noty a pomaly som odohral stupnicu so slovami „skončil som“ (prvé precvičenie stupnice).
Počula ma matka a prepukla v hrozný smiech. Po chvíli ešte stále s úsmevom na tvári mi povedala: „Čo si hlúpy??? Cvičiť treba hodiny a hodiny.“
Zahriaknutý s plačom na krajíčku som odložil husle do púzdra a potom som odložil stojan. Nikdy viac som nevzal husle do svojich rúk.

Príbeh nám v roku 1998 zaslal a dovolil zverejniť neznámy autor