Biela Holubica sa vznáša v prúde bieleho Svetla nad oltárom. Tu z nej povstáva nádherný Anjel s peruťami a so striebornou čašou na hrudi. Pozdvihuje svoje ruky a začínajú sa z nich sypať akoby maličké lesklé zrniečka sťa maličké vločky snehu, či lepšie povedané maličké svetielka. Obrovské množstvo svetielok sa vznáša tak, akoby poletoval sneh v stĺpe Svetla.
Anjel sa ponára späť do Holubice a odlieta. Ale vločky zostávajú, aby sa vydali ako kvapky vody na svoju púť do stvorenia.
Ako maličké vločky, či lepšie povedané, ako maličké prášky ste vznikli. Ako maličké prášky sa vrátite späť.
„Prach si a v prach sa obrátiš, človeče!“

Z knihy Pre ľudí