Prezývka je Clona, čo zahalí mi Tvár.
Veď ak by hľadel Svet priamo mi na Tvár,
Jój, či by som o to stál? … Či by som sa bál? …
Čo ak tam na Svetlo Sveta vynesie,
to, čo moje Vnútro neznesie? …

No, ale čo takto by to mohlo byť …?
Veď ku každému Usilujúcemu vedie Niť,
ak v čistom Úsilí on obráti svoju Tvár,
rozvinie sa úrodné. Aj Pohoda. Aj Nektár.

Tak čo je tak ťažké pre Dušu?
Že potrebuje Zástenu? Tieň? Morušu? …

Ty vidíš mi na Meno.
Ja tebe nie…
Kedy to nesprávne,
z Motaní ľudských pominie? …

Motáš sa, zastieraš, čo priame má byť.
Bo Svetlo neznesie Úkryt, či Ohyb.
Upieraš hore ku NEMU Tvár?
Čakáš na Odpoveď? Čo by ti odkázal? …

Po novom Človek, máš tu byť!
Nečakaj, že druhý spraví! Že ja nič!
Priamočiara je Pravda odveká,
nehľadí na Priazeň ľudskú! S ňou sa nepreteká!
Ide si pokojne Cestami jasnými
Chceš ísť im v Ústrety? Splynúť s nimi? …