O niekoľko týždňov dostala Beáta návštevu. Bol to potulný mních, ktorý sa pýtal ku nej. Karol dal Beátu sledovať. Nie preto, že by jej nedôveroval, ale preto, lebo sa o ňu bál. A tak o tejto návšteve vedel ihneď. Vyšehrad mal svoje tajomstvá, o ktorých mladý panovník dobre vedel a tak si celý rozhovor vypočul a nielen to – on dokonca aj všetko videl. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (5. pokračovanie)
Archív kategorií: Knihy
Natália (4. pokračovanie)
Bol chladný november. V uliciach fúkal studený vietor a mokré lístie sa lepilo na obuv.
„Natali, nechceli by ste si predsa len prezrieť ten byt? Pri kozube by sa predsa len rozprávalo lepšie ako v tomto nečase na ulici.“ Pokračovať na Natália (4. pokračovanie)
„Людям“ – vydanie elektronickej verzie spisu „Pre ľudí“ v ruštine
Pre všetkých záujemcov sme pripravili „Людям“ – elektronickú verziu spisu „Pre ľudí“ v ruštine. Pokračovať na „Людям“ – vydanie elektronickej verzie spisu „Pre ľudí“ v ruštine
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (4. pokračovanie)
V službách Anny Rakúskej
Françoise sa odmlčala a mlčal aj kráľ. Bez slova vstal, zobral karafu, nalial do dvoch pohárov víno a jeden z nich jej mlčky podal. Vypili víno a ona pokračovala.
Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (4. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (4. pokračovanie)
Ráno, ešte pred súbojom sa stretli. Karol zobral so sebou arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. Arnošt bol jeho priateľom, spolupracovníkom i dôverníkom. Obaja sprevádzali Beátu, ktorá bola opäť oblečená ako páža a cez plecia mala prehodený plášť. Vo dvorane čakal nielen Orlík so svojím sekundantom, ale všetci páni, ktorí sa deň predtým zúčastnili na love. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (4. pokračovanie)
Natália (3. pokračovanie)
Paríž, rok 1909/1910
Prešiel rok. Po prázdninách sa mladí ľudia opäť stretli.
„Natali, som rád, že vás tu vidím. Bál som sa, že vás rodina už nepustí.“ Pokračovať na Natália (3. pokračovanie)
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (3. pokračovanie)
Kláštor St. Marie de Saintes
Práve začala dospievať, keď ju rodičia odviedli na výchovu do kláštora. Kláštor bol zárukou, že mladé slečny zo vznešených šľachtických rodín dostanú primerané vzdelanie, ktoré budú potrebovať na dvore. Chovanice boli rôzneho veku a podľa toho sa aj vyučovali. Tie najmladšie učili iba mníšky, tie staršie aj mnísi. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (3. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (3. pokračovanie)
Dni prechádzali a čas sa míňal v práci. Blažena, vlastne pisár Blažej, bola neustále v blízkosti panovníka. Ako jediná si dovolila povedať priamo mu do očí to, čo si myslela a napodiv, namyslený Václav po dôkladnom zvážení takmer vždy dal na jej rady. Už si ani nevedel predstaviť dvor bez jej prítomnosti. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (3. pokračovanie)
Natália (2. pokračovanie)
Asi o týždeň, znovu pred školou:
„Vy ste tu znovu? Chcete ďalšiu do zbierky?“ privítala ho Natália, keď zistila, že sa ho tak ľahko nezbaví.
„Nie, už si neprosím. Bol som v knižnici…“
„Vážne? Vy viete aj čítať?“ Pokračovať na Natália (2. pokračovanie)
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (2. pokračovanie)
Prešlo niekoľko dní. Za kráľom prišiel Jozue, mladý Žid. Sťažoval sa kráľovi, že jeho sused lekárnik mu ukradol peniaze. Bol z toho síce súd, ale sudca dal za pravdu lekárnikovi a on musel zlodejovi zaplatiť za urážku a sudcovi súdne trovy. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (2. pokračovanie)