Po niekoľkých dňoch si Ľudovít zvykol, že vidí bytosti, ktoré väčšina ľudí nevidí a nepozná. Dokonca si zvykol aj na to, že im rozumie. Nemusel sa ani pýtať nahlas, stačilo si otázku pomyslieť a dozvedel sa odpoveď. Tá odpoveď bola taká jasná, že dokonca rozoznal aj farbu a druh hlasu a vedel, kto mu odpovedá bez toho, aby pomocníka videl. Lenže keď nemal otázky, bolo okolo neho ticho. Nikto sa mu neprihováral, nikto ho nepresviedčal a nikoho nevidel. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (10. pokračovanie)
Archív kategorií: Knihy
Kastelánka jeho veličenstva (10. pokračovanie)
O niekoľko dní sa jej arcibiskup u Karola opýtal:
„Tak čo, pani Beáta, už môžeme pokračovať v ďalších poznávacích cestách?“
„Tých kláštorných?“
„Áno. Chcel som sa vás spýtať, či ste sa už spamätali.“
„Och, áno. Môžeme ísť hoci aj dnes večer. Pravda, ak nám to Karol dovolí.“
Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (10. pokračovanie)
Natália (9. pokračovanie)
Prešli dva mesiace. Raz večer, keď sa vracali domov z reštaurácie, sa Gerd ozval:
„Natália, nechceli by ste… mať… so mnou dieťa?“ Pokračovať na Natália (9. pokračovanie)
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (9. pokračovanie)
Mladý kráľ
Kým sa Françoise zotavovala po Sergeovom útoku, Ľudovít chodieval za ňou niekoľkokrát denne, sedával pri nej na posteli a držal ju za ruku. Keď videl, že sa spamätala, pokúsil sa ju pohladiť po tvári. Neodtiahla sa a dokonca sa mu zdalo, že sa usmiala. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (9. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (9. pokračovanie)
Plná moc
Beáta sedela v Karlovej pracovni. Ona mlčala a on hundral:
„Toľko toho treba vybudovať a ja mám zviazané ruky! Otec mi nechce dovoliť konať nič, čo by som chcel a čo by viedlo k niečomu lepšiemu! Vraj mám byť opatrný! Takto iba sedím a nič za mnou nevidno! Poveril ma panovaním a zakázal mi všetko!“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (9. pokračovanie)
Natália (8. pokračovanie)
Na ďalší deň sa Gerd tváril veľmi tajnostkársky. Celý deň vodil Natáliu po meste a ukazoval jej pamiatky na Ľudovíta XIV. Keď chcela ísť domov, vždy si našiel niečo nové, len aby tam nemuseli ísť. Keď sa už zošerilo, opýtal sa jej: Pokračovať na Natália (8. pokračovanie)
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (8. pokračovanie)
Ešte v ten večer vošla Françoise nezamknutými dverami do jedného z parížskych bytov. Mala dlhý čierny plášť s kapucňou, ktorý zakrýval celú jej postavu i vlasy a na tvári mala čiernu masku. Človek, ktorý tento byt obýval, bol muž. Zazrela ho ležať na akomsi obdratom otománe v jedinej zariadenej izbe tohto bytu. Aj ostatný nábytok svedčil o tom, že je veľmi chudobný. Bol tam len prostý stôl a polica, na ktorej ležalo niekoľko kníh. Izba však bola urdžiavaná. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (8. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (8. pokračovanie)
Ráno sa objavil vo dverách. Ležala oblečená na posteli a oči upierala do stropu.
„Vy ste už hore? Poďte sa najesť.“
„Nechcem jesť! Dajte mi pokoj!“ Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (8. pokračovanie)
Natália (7. pokračovanie)
Prázdniny prešli a začala sa škola. Gerd každý deň stával pred školou a čakával Natáliu. Jedného dňa ho však nebolo. Natália sa obzerala celou cestou či ho niekde neuvidí. Nebolo ho a tak sa vybrala domov. Pokračovať na Natália (7. pokračovanie)
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (7. pokračovanie)
Škola kardinála Mazarina
Krátko po tejto udalosti Françoise nastúpila opäť do služby k princeznej Henriette. V jeden deň prišla do princezniných komnát Anna Rakúska a Françoise odviedla so sebou. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (7. pokračovanie)