Archív kategorií: Volania, Prednášky, …

Stvorenie človeka

Biela Holubica sa vznáša v prúde bieleho Svetla nad oltárom. Tu z nej povstáva nádherný Anjel s peruťami a so striebornou čašou na hrudi. Pozdvihuje svoje ruky a začínajú sa z nich sypať akoby maličké lesklé zrniečka sťa maličké vločky snehu, či lepšie povedané maličké svetielka. Obrovské množstvo svetielok sa vznáša tak, akoby poletoval sneh v stĺpe Svetla. Pokračovať na Stvorenie človeka

Meč Svätého Grálu

Básnikmi ospevovaný, mnohými oslavovaný a inými nepochopený je Svätý Grál. Nádoba, v ktorej to neustále vrie a klokoce, ktorá je východiskom Sily do stvorenia, to je Svätý Grál. Ako však nádoba môže byť svätá, keď svätý je len Boh? Môže byť vari niekto iný svätý okrem Neho, keď svätosť je s Ním úzko zviazaná a neoddeliteľná? Akým právom Svätý Grál nesie toto pomenovanie? A čo ešte pojmy ako posvätenie, vysvätenie, posvätný, ktorých koreňom je takisto slovo „svätý“. Pokračovať na Meč Svätého Grálu

Nové stvorenie

Žiari Kríž. Bielo-zlato vyžaruje svoje lúče do stvorenia. Kríž sa otvára a skrz Neho ako Parzivala, Brány do stvorenia, sa vyžaruje Sila tvorenia Spravodlivosti, ktorá ako veniec žiarenia obsahuje Trojzákon. Sila, ktorej formou je Svätá Holubica. Bieloskvúca, vznášajúca sa, netrpezlivo mávajúca krídlami a náhliaca sa. Od Holubice sa oddeľuje Ruža, Ľalia a Meč – Láska, Čistota a Spravodlivosť. Tajomstvo Trojjedinosti, tajomstvo Zákona, tajomstvo Slova. Pokračovať na Nové stvorenie

Križovanie žiarení

Na vrchole stvorenia, v hraničnom pásme medzi božsky-bytostnou a božsky-bezbytostnou ríšou je zlatý ostrov blažených, zlaté mesto miest. Nič iné, len plnenie Božej Vôle poznajú tí, ktorí smú toto mesto nazývať svojím domovom. A nad týmto ostrovom v absolútnej nedosiahnuteľnosti pre kohokoľvek zo stvorených sa nachádza najsvätejšie tajomstvo tajomstiev, božsky-bezbytostná ríša. Pokračovať na Križovanie žiarení

Dvanásť kresiel

Biely ostrov ďaleko nad prastvorením. Uprostred neho je krištáľový hrad so zlatým stolcom uprostred. Okolo stolca dvanásť kresiel a na každom z nich ako jagavé slnko sedí Jeden. Uprostred stolca je bielisto-strieborný kalich a z neho zaznieva čarokrásna hudba neprístupná sluchu nepovolaných. Ako spev najnádhernejších labutí znejú jej tóny. Pokračovať na Dvanásť kresiel