Hoci je cesta nahor do svetlého domova jasná a svetlá, označená míľnikmi na každom kroku, napriek tomu ľudia na nej blúdia. Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak preto, že ľudia nevedia čítať, čo je na nich napísané.

Na rozdiel od pozemských ukazovateľov cesty však neoznamujú, že do neba je päť kilometrov týmto smerom – to je len ľudská predstava. V skutočnosti sú to brány a mosty, cez ktoré a po ktorých môže prejsť iba ten, kto splní úlohu, ktorú mu udelia strážcovia týchto brán a mostov. Nie je to však úloha v pozemskom zmysle slova. Mohlo by sa to nazvať aj ako „podmienka vpustenia“.

Vy všetci tieto podmienky či úlohy veľmi dobre poznáte, preto je čudné, že ich neplníte. V jednoduchosti by sa dali nazvať všetky podmienky jedným pojmom – plnenie Božej Vôle. Takisto by sa mohli nazvať ako „poznanie Zákonov stvorenia“ alebo „poznanie seba samého ako najmenšej časti stvorenia“.

Teraz budete tvrdiť, že to všetko už poznáte, lebo vy ste predsa duchovia a Zákony sú Láska, Spravodlivosť a Čistota. To všetko je pravda, ibaže táto znalosť je to isté, ako keď naučíte psíka skákať na zadných labkách. Už vám bolo povedané, a to nie jedenkrát, že darmo budete vedieť hoci aj celé Posolstvo Grálu naspamäť, keď ho nebudete žiť, teda plniť Božiu Vôľu.

Ste teda presne ako tí psíkovia. Chcete ukázať naučené vedomosti, ktoré však nemáte v sebe prežité, a preto vyzerajú ako tie cirkusové kúsky malého psíka. Len sa zamyslite, skúste porovnať svoje vlastné správanie so správaním veriacich iných cirkví či so správaním sektárov. Zistíte, že v tom niet žiadneho rozdielu, lebo pred inovercami nikdy nehovoríte plnú pravdu tak, ako pred svojimi.

Halíte sa do mystického svetla a vaša najčastejšia odpoveď je: „Hľadajte odpoveď v Posolstve Grálu.“ Tým však ukazujete iba svoje vlastné neznalosti, ktoré si nepripúšťate. Ako jehovisti sa rozprávate o Slove, listujete v ňom a citujete ho, len aby ste ani čiarku nezmenili. A ani si neuvedomujete, že tým ukazujete len svoju vlastnú prázdnotu, lebo nič nemáte prežité v sebe do tej miery, aby ste o tom vedeli hovoriť sami.

Nenamietajte argumentom, že na Slove sa nesmie zmeniť ani len čiarka, lebo to s týmto vôbec nesúvisí. Je to presne ako v matematike – definíciu matematickej poučky si môže každý prečítať v príslušnej učebnici, nemusí ju teda počuť od vás. Ale každý žiak bude chcieť od vás vyriešiť na základe tejto definície konkrétny príklad. A to vy nedokážete, lebo ste nikdy neprežili v sebe Slovo tak, ako ste ho prežiť mali. A neprežili ste ho preto, lebo ste nikdy neplnili Božiu Vôľu. A neplnili ste ju preto, lebo ste ju nikdy nehľadali v sebe, ale len okolo seba.

Okolo seba môžete vidieť len definície, kým v sebe nájdete riešené príklady. A to je celé tajomstvo tých tajomných slov „Žite prítomnosť!“, ktoré by vám v prežití dalo poznanie pri otázke „Bolo raz…!“

Položte si v duchu tieto čarovné slová: „Bolo raz…!“ a sami zistíte, či k vám prichádza iba jedno, dve alebo tisíc vlákien, ktoré vás ihneď rozochvejú. Lenže pokiaľ ich nie sú tisíce, tak ste ešte stále nič neprežili!

Z knihy Pre ľudí