Natália (134. pokračovanie)

Kristína, ktorá išla študovať na Sorbonnu do Paríža, sa počas I. svetovej vojny stala dobrovoľnou ošetrovateľkou červeného kríža. Ošetrovala ranených a dúfala, že dostane aspoň akú-takú správu o svojich priateľoch. Lenže nikto sa nehlásil a nehlásil sa jej ani Gerd.
Po niekoľkých rokoch vojnového besnenia nastal mier. Európa sa spamätávala z rán I. svetovej vojny. Kristína sa vybrala hľadať Gerda. Prvou stanicou na ceste z Francúzska bol Innsbruck. Vedela, kde bývajú súrodenci jej muža a išla za nimi. Vojnu prežili len štyri sestry. A Gerd? Dobrý, jemný Gerd zahynul hneď na začiatku vojny. Tak isto ako jeho brata, aj jeho zavraždil úkladný vrah pre peniaze.
O nejaký čas, keď sa Kristína spamätala z prvej osudovej rany, odcestovala do Hercegoviny. Ani tu ju nečakali lepšie správy. Johann s Natáliou zahynuli tiež. Zostala po nich maličká Gerda, o ktorú sa starala dcéra kuchárky Kláry Mária pod dohľadom Johannovho otca a Jovana. Dievčatko malo asi šesť rokov.
Johannov brat Josef padol na ruskom fronte hneď na začiatku vojny. Jeho dievča, Veroniku si našla zblúdená guľka v ten istý deň, keď okrajom mestečka prechádzal front a keď zahynuli aj Johann s Natáliou. Zostal však žiť jej brat.
Prežilo niekoľko spolužiakov z gymnázia, niekoľko starších obyvateľov mestečka a niekoľko detí v dome, v ktorom chceli Gerd, Johann a Natália vychovávať siroty. Zo starých krásnych čias nezostal kameň na kameni.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…