Jagavý chrám stojí vysoko vo stvorení neprístupný krokom nepovolaných. Napriek tomu lákajúci a volajúci pútnika, aby ho navštívil. Trojica ciest vedie k tomuto chrámu a na konci každej je brána.
Prvá cesta, prvá brána. Je zlatá. Pútnik nesmie ľutovať zlato, aby sa k tejto bráne dostal. Jej strážca je zlatý anjel s plamenným mečom Slova.
Prichádza pútnik a strážca ho vyzýva: „Vzdaj sa zlata, ktoré si získal!“ Kto nevie odpovedať, musí sa vzdialiť.
Pútnik sa usmieva a odovzdáva svoje zlato, ktoré kedy získal, nezištnú Lásku. Strážca odstupuje a otvára bránu. Pútnik dostáva perute, perute Spravodlivosti, a tak spoznáva, čo je oddanosť.
Už na neho čaká koč, ktorým putuje po druhej ceste k druhej bráne, bráne bielej ako najčistejší sneh, bráne Čistoty. Tu na neho čaká druhý strážca, biely anjel, a hovorí mu: „Odovzdaj svoj poklad, ktorý si so sebou priniesol!“ Kto nevie odpovedať, musí sa vrátiť.
Ale pútnik sa usmieva. Sníma perute a odovzdáva ich strážcovi. Strážca odstupuje a otvára bránu. Pútnik vchádza a dostáva plášť mlčanlivosti, ktorý mu umožňuje spoznať, čo je Čistota vo svojej podstate.
Už na neho čaká koč, ktorý ho vezie k poslednej bráne, bráne červenej ako ohnivá ruža, bráne Lásky. Tu na neho čaká tretí strážca, červený anjel, a hovorí mu: „Poklady si už odovzdal, tak teraz odovzdaj to, o čom si myslíš, že nie je tvoje.“ Kto nepozná odpoveď, ten sa musí vrátiť späť.
Ale pútnik sa usmieva a odovzdáva svoj pôvod, aby ako odmenu získal život! Anjel odstupuje a otvára bránu. Pútnik kráča po diamantovej ceste k vrcholu stvorenia, k bodu, z ktorého pochádza a nad ktorý nemôže nikdy vyjsť. Tam je posledná brána, ktorá nepotrebuje strážcu, lebo jej strážcom je pútnik sám. Vchádza do nej a stráži, aby za ňu nikto neprešiel. Tým sa mení na čarokrásnu kvetinu, ktorej plodom je dieťa stvorenia.

Z knihy Pre ľudí