Dni prechádzali a čas sa míňal v práci. Blažena, vlastne pisár Blažej, bola neustále v blízkosti panovníka. Ako jediná si dovolila povedať priamo mu do očí to, čo si myslela a napodiv, namyslený Václav po dôkladnom zvážení takmer vždy dal na jej rady. Už si ani nevedel predstaviť dvor bez jej prítomnosti. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (3. pokračovanie)
Archív kategorií: Romány Kamily Pintér
Natália (2. pokračovanie)
Asi o týždeň, znovu pred školou:
„Vy ste tu znovu? Chcete ďalšiu do zbierky?“ privítala ho Natália, keď zistila, že sa ho tak ľahko nezbaví.
„Nie, už si neprosím. Bol som v knižnici…“
„Vážne? Vy viete aj čítať?“ Pokračovať na Natália (2. pokračovanie)
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (2. pokračovanie)
Prešlo niekoľko dní. Za kráľom prišiel Jozue, mladý Žid. Sťažoval sa kráľovi, že jeho sused lekárnik mu ukradol peniaze. Bol z toho síce súd, ale sudca dal za pravdu lekárnikovi a on musel zlodejovi zaplatiť za urážku a sudcovi súdne trovy. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (2. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (2. pokračovanie)
Ráno už čakali nastúpené pážatá a páni z dvora na panovníka. Mali pripravené kuše i tulce so šípmi. Neďaleko nich netrpezlivo erdžali kone a pobehovali psy. Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (2. pokračovanie)
Natália (1. pokračovanie)
Paríž, rok 1908/1909
Mesto krčmičiek i univerzít, mesto šansónov, pri ktorých si ľudia dokázali na ulici vyliať srdce, mesto pouličnej hudby, čo povznášala, plakala i sama spievala. Mesto malých trhovníkov i umelcov, mesto drobných remeselníkov i učencov – taký bol Paríž v prvých rokoch 20. storočia. Prichádzali sem ľudia z rôznych končín Európy s podvedomou túžbou a pritom nevedeli, čím ich toto mesto tak veľmi priťahuje. Stretávali sa tu umelci, architekti i obchodníci. Ale najviac tu vždy bolo študentov. Paríž bolo jedným z mála miest, kde mohli študovať i dievčence. A tak sa tu stretávali nielen dievčatá z blízkeho či ďalekého Francúzska, ale boli tu dievčatá z takmer celej Európy.
Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (1. pokračovanie)
Otvorili sa dvere a vošla slúžka:
„Madam, o prijatie prosí jeho milosť pán kardinál …“
Nestačila to dopovedať a spoza chrbta jej vykročil svižným krokom ohlásený.
„Vitajte, Richelieu,“ usmiala sa stará dáma a odložila vyšívanie. Postavila sa, aby ho privítala. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (1. pokračovanie)
Kastelánka jeho veličenstva (1. pokračovanie)
Pisár Blažej
Markgróf Václav sedel zamračený vo svojej komnate. Mal asi dvadsať rokov, bol to urastený a pekný muž. Lenže vyzeral dosť zhýčkaný a znudený. Pristúpil k nemu pobočník Jiří a povedal: Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (1. pokračovanie)