Knihy > Ukážky z Kníh > Romány Kamily Pintér > Natália

Natália (10. pokračovanie)

Ďalšie dni ubehli veľmi rýchlo. Gerd ju čakával pred školou, potom šli spolu na obed, vystupovali na trhu, po vystúpení sa navečerali a vracali sa do svojho bytu. Zdalo sa, že navonok je všetko v poriadku. Vonku sa rozprávali o najnutnejších veciach, doma však mlčali a mlčky sa obchádzali. Gerd sa nepriznal a Natália čakala, či sa potvrdia alebo vyvrátia jej obavy. Veď ani v divadle jej nič nepovedal! Nič nevidela a na reči nedala, i keď niečo cítila. Nerozumela tomu, čo cíti. A tak potrebovala dôkazy. Potrebovala presvedčiť sama seba, že ten jej ťažký pocit je správny. Ako si len želala, aby to nebola pravda!

Pokračovať na Natália (10. pokračovanie) →

Knihy > Ukážky z Kníh > Romány Kamily Pintér > Milenka Kráľa Slnka

Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (10. pokračovanie)

Po niekoľkých dňoch si Ľudovít zvykol, že vidí bytosti, ktoré väčšina ľudí nevidí a nepozná. Dokonca si zvykol aj na to, že im rozumie. Nemusel sa ani pýtať nahlas, stačilo si otázku pomyslieť a dozvedel sa odpoveď. Tá odpoveď bola taká jasná, že dokonca rozoznal aj farbu a druh hlasu a vedel, kto mu odpovedá bez toho, aby pomocníka videl. Lenže keď nemal otázky, bolo okolo neho ticho. Nikto sa mu neprihováral, nikto ho nepresviedčal a nikoho nevidel. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (10. pokračovanie) →

Knihy > Ukážky z Kníh > Romány Kamily Pintér > Kastelánka jeho Veličenstva

Kastelánka jeho veličenstva (10. pokračovanie)

O niekoľko dní sa jej arcibiskup u Karola opýtal:
„Tak čo, pani Beáta, už môžeme pokračovať v ďalších poznávacích cestách?“
„Tých kláštorných?“
„Áno. Chcel som sa vás spýtať, či ste sa už spamätali.“
„Och, áno. Môžeme ísť hoci aj dnes večer. Pravda, ak nám to Karol dovolí.“

Pokračovať na Kastelánka jeho veličenstva (10. pokračovanie) →