Peter zavolal obsluhujúceho a objednal. O chvíľku si pochutnávali na mäsových pirôžkoch a zapíjali ich výborným červeným vínom. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (126. pokračovanie) →

Súhlasila. Peter ju na nádvorí vysadil na koňa. Sám bol zvedavý, ako si bude počínať. Ale Anastázia sedela v sedle ako rodený jazdec. A tak večer opäť vyrazili do petrohradských ulíc. Dosť dlho sa prechádzali. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (125. pokračovanie) →

„Kde si bola?!“ spýtal sa jej Michail keď ju uvidel po dvoch dňoch doma. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (124. pokračovanie) →

Obraz zmizol. V šere polárnej noci videla Petra a jeho dvojníka i jej dvojníčku na obrazoch. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (123. pokračovanie) →

Keď sa uvoľnila jej duša od tela, čakalo ju okolo množstvo svetlých bytostí. Mnohých z nich poznala. Boli to priatelia, ktorých mala rada a ktorí už skôr či neskôr umreli. Ona však hľadala niekoho iného, ale ten tam nebol. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (122. pokračovanie) →

Rozchod

„Michail, chcem ti povedať …“
„Nemusíš mi rozprávať nič!“ Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (121. pokračovanie) →

Anastázii zabehlo až sa rozkašlala.
„Prehltli ste kostičku?“ s obavou sa spýtal Peter keď jej búchal po chrbte. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (120. pokračovanie) →

Cár zavolal sluhu a prikázal priniesť jedlo pre dvoch a víno. Potom sa otočil tvárou k Anastázii: Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (119. pokračovanie) →

Cár viedol prekvapenú Anastáziu do svojich komnát. Tam ju usadil, ponúkol vínom a začal: Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (118. pokračovanie) →

Usmiala sa, zobrala si plášť s kapucňou a vyšla. Stráže pred cárskym palácom ju však nechceli pustiť do vnútra. Pokračovať na Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (117. pokračovanie) →