Božská Láska

Božská Láska! Hľadám ťa …
Božská Láska! Neznám ťa …

Vzpína sa vo mne Príval
čo môjho Ducha dvíha
a zrazu niet tu Miesta
zmizla pozemská Cesta.

Duch už iné nevníma
len tú Ľahkosť prijíma
čo vlní sa v Letku Krídel
Cestou do nebeských Osídiel.

Spúšťa sa, čo nezažila
Opojenosť tá perlivá.
V Ľahkosti tej Piesne
do Výšin čo ju nesie.

Nemá Slova, nemá Dych,
v Trblietaní túži si lahodiť.
Bo také sa nikdy nedialo
čo Blaženosťou by navialo.

Že neznala si doposiaľ
kde začiatok zná, kde Košiar?
Ovečky tie si šepkajú
že Pastiera si neznajú.

No poznajú ho po Láske
čo pamätá si, nehasne.
Keď Vlk tam v Noci zavíta
nebeská Náruč je odkrytá.

Láska kde si vyrástla
že vnímaš ten Príval?
To čo cítiš, to je Dar!
Vpíjaj ju! A rozdávaj.

Len tak nesie sa blyšťavá
čo nermúti a nespáva.
V Ľahkosti toho Cítenia
príde opäť…
Do skorého Videnia!