A Srdce Ústa otvorilo a Myseľ Slová napísala
o Pomoci samým sebe
cez Lásku a Odpustenie…
Rosa canina
z Orecha vyrastá
pichá i vonia
sťa Láska pravá…
hm, tá Láska pravá…
i Bolesť okúsi
i Sladkosť Nektáru
Nápoj božský
do Sŕdc naplní…
a Nádej
večnú dáva…
a Anjelovi Krídla
zlomené
narastú znova…
a naša Láska chytá druhý Dych
bo nikdy nezomiera…
nie druhý
prvý to je stále
bo nikdy nezomrela
iba my sme nevideli…
Slepota nás na chvíľku premohla??
nevadí aj to musí byť…
zahľadení do seba
sme nevideli
že aj iní sú tu
ktorí Lásku potrebujú
tú … našu …
ktorá Obrazom Obrazov
je
tej jedinej
božskej
Srdce treba odomknúť a pustiť Lásku do Sveta
to Záchrana je naša
nič viac
len Láska
nastal jej Čas
by zrodila sa aj tam
kde ešte len Klíčky má
zapustené
Kľúče máme
darujme ich
tým
ktorí Zámku potrebujú
otvoriť…
to naša Úloha
Poslanie nám dané
vo Svet dať City pravé a Dobrodenie tým
ktorí to potrebujú…
a Úloha volá sa
Vznešenosť…
nech tie Krídla pomáhajú, plniť to, čo je treba
Amen.
Autorka srdca a jeho fotografie: Mirka Barkai