Počúvajte! Sklamali ste! Hlboko ste sklamali! Všetko ste robili nesprávne. Do všetkého ste vnášali svoje ľudské pochybovanie a názory. Čo ste to urobili z toho, čo vám milostivo bolo dané?!
Pokrytecké tváre, zhovievavé úsmevy, meravé postoje. Kde je v tom život a nutný pohyb?! Mŕtvi ste, duchovne mŕtvi! Všetci do jedného! Neklamte sami seba, že sa to týka iných. Nie, nie je to tak! Týka sa to vás osobne. Ste prekvapení a zaskočení. Kladiete si otázku: „Vari ja?“ Odpovedzte si, každý jeden jediný: „Áno, ja, nie ten iný!“
Klamete sami seba, keď hovoríte, že ste nekonali nič, čo bolo v rozpore so Zákonom. Nie nič, ale všetko ste konali proti Zákonu!
Robili ste pobožnosti, v ktorých bola z Výšin vzhliadnutá len ohyzdnosť! Milí ste boli k sebe a usmievaví, lež v duchu ste sa nenávideli! Bez slova ste vchádzali do miestností, ale vaše myšlienky všetko prehlušovali: „Dnes je studeno“, „Dnes je horúco“, „Tá má pekné šaty“, „Kto bude čítať Slovo?“, „Tá hudba je dlhá“, „Mne sa páčia husle, a nie flauta“.
Hádali ste sa o priebehu pobožnosti – či pustiť zvony a či nie, či má čítať muž a či žena, či deliť prednášky, či ich spájať, kedy začína a kedy končí pobožnosť atď.
Ohavní ste boli! Pokyny ste brali ako dogmy, len neurobiť omylom vlastný krok! Znesvätili ste týmto každé dianie, všetko to bola len ohavnosť!
A to bol len začiatok. Je nutné pokračovať? Smutná otázka! Ale nutné to je. Myslíte si, že to bolo všetko? Nebolo!
Nosili ste dlhé šaty, lebo to bolo kázané, ale necítili ste, aké ste v nich odporné. Rozstrihli ste si ich, a tak ste ukazovali to, čo malo byť skrývané. Slovo ste citovali, ale význam ste nepoznali. Tí, ktorí vás takto spoznávali, sa s odporom od vás odvrátili a odložili Slovo! Ste spoluzodpovední za to, že títo Slovo nespoznali a pre vaše konanie padli! Vaše konanie však týmto neskončilo, lež bol to len začiatok.
Do živého ste vtiahli mŕtve a založili ste cirkev, ktorú ľudia nazvali „cirkev Svätého Grálu“! Pýtate sa čím? Nuž vedzte, tak ako je neomylný pápež vo Vatikáne, tak boli pre vás neomylní učeníci! Tak ako biskupi sú jediní povolaní k objasňovaniu duchovného diania, tak ste sa pozerali na nositeľov zlatého kríža!
Nespájali ste sa so svojím duchovným vedením a nepýtali ste sa, či je alebo nie je vhodná taká či iná výzdoba. Ako na omšiach, kde musí byť každú chvíľu zmena, aby sa ľudia nenudili, ste skracovali či predlžovali pobožnosti, zdobili oltár, aby sa aspoň oči mali na čom popásať. Pozlacovali ste oblúky, ktoré vyzerali ako sošky. Miesto prostého ste dávali nákladné a luxusné. Klamali ste sami seba, že to robíte ku cti Božej. Nie je to tak! Váš duch sa tým pýšil pred ostatnými, že „na to máte“!
Cirkev nie je cirkev podľa názvu, ale podľa správania sa ľudí. Chodili ste na pobožnosti ako na cirkevné sviatosti a odmietali ste ísť na Horu, keď tam nebola Svätá Hostina! Vaše cítenie Sily z Výšin bolo falošné. Bol to len rozumový pocit. Ospravedlňovali ste sa, že nič necítite preto, že je tam príliš veľa rôznorodých duchov! Ale to nebola pravda! Necítili ste preto, že váš cit je zahrabaný!
A ďalšie dianie. Keď napádali Slovo, nebránili ste ho! Koľko falošných prorokov bolo, ktorí vyhlasovali, že oni sú v Posolstve Grálu zvestovaný Syn Človeka! Koľko bolo iných, ktorí vystupovali v médiách a zavádzali! Koľko bolo takých, ktorí Slovo odsudzovali a zatracovali v knihách!
Pýtam sa vás: „Koľkí z vás Slovo v týchto situáciách bránili?“ Falošne a pokrytecky ste si nahovárali, že je to slobodné chcenie tých druhých a že ten, ktorý uverí, je hlúpy.
Kde zostal váš sľub, ktorý ste zložili pred oltárom Pána?! Sľub žiť a chrániť Slovo vo všetkých premenách svojho bytia!
Toto je vaša najväčšia vina!
Amen!
Z knihy Pre ľudí