Cirkevná poslušnosť

Kedy sa, ľudia, naučíte rozoznávať, čo je a čo nie je cirkev? Myslíte si, že cirkev je organizácia, v ktorej členovia musia slepo poslúchať svojich nadriadených. V podstate je to tak až na jeden dôležitý rozdiel. V cirkvi členovia nemusia, ale chcú slepo poslúchať. Skupiny, kde sú ľudia do toho nútení, sú rôzne sekty.

Každá skupina ľudí, ktorá sa zaoberá rovnakou činnosťou, si vyžaduje určitú organizáciu. Je úplne jedno, či túto organizáciu označíte alebo neoznačíte pojmom „cirkev“, „hnutie“ či „sekta“, pretože to, čím v skutočnosti je, určujú jej členovia.

Ak sa v tejto skupine vyskytuje výhradne dobrovoľné členstvo s tým, že každý dobrovoľne prispieva svojimi najlepšími schopnosťami k jej rozvoju, potom smie niesť označenie „hnutie“.

Ak je síce členstvo dobrovoľné, ale v oblasti prispievania sa človek neriadi svojimi schopnosťami, ale slepo poslúcha vodcov, biskupov či inak pomenovaných predstaviteľov, potom je to cirkev.

A ak ani členstvo či poslušnosť nie je dobrovoľná, ale vynútená, potom je to sekta.

Pozrite sa teraz sami na vašu skupinu či kruh a pozorujte dobre ľudí okolo seba. Zistíte, že nesie všetky podstatné znaky cirkvi. Je to tak preto, že ľudia väčšinou neprispievajú tým, čím by skutočne mohli, ale tým, čo požadujú vaši predstavitelia, ak teda vôbec niečo požadujú.

Samozrejme, nezakazujú vám žiadne súkromné aktivity, no na druhej strane ich ani nepodporujú a pokiaľ ste ich s nimi nekonzultovali, tak ich mnohokrát dokonca odsudzujú. Tento prípad je však už typickým prejavom sekty, v ktorej sa častokrát, ak nie vo väčšine prípadov, používa psychický nátlak, vymývanie mozgov a podobné deštruktívne metódy.

Z knihy Pre ľudí