Vstupenka do raja

Svätý Peter, svätý Anton, svätá Hildegarda atď. Ľudia ich vzývajú a uctievajú ako tých, ktorí sú istotne v raji! Dúfajú, že pred Božím trónom bez prestania orodujú za hriešnikov na Zemi.

Usmievate sa nad tým, lebo toto konanie sa vám zdá byť pochabé. Je to skutočne tak, veď svätý je len Boh!

Koľko „svätých“ dnes chodí po Zemi? Koľko „svätých“ svätilo samých seba? Koľko „svätých“ uctieva samého seba? Všade by ste takýchto našli.

Pýtate sa: „Načo je nám to hovorené, veď toto predsa poznáme?“ Poznáte? Prečo potom konáte pravý opak?! Neviete kedy? Len sa zamyslite!

Cirkevní hodnostári, kardináli „omilostení“ Duchom Svätým, v konkláve volia nového neomylného pápeža. Omylní volia neomylného! Alebo sa sami považujú za neomylných? Zatiaľ nie. Ale v čase voľby sú predsa osvietení Duchom Svätým!

A čo vy? Prečo sa vy považujete za neomylných? Jednoducho preto, že Duch Svätý bol na Zemi zakotvený v Synovi Človeka a dal vám zasľúbené plné poznanie! Kedy ste to tvrdili, že ste neomylní? Vždy! Nemuselo to byť ústami. Vaše konanie to dosvedčovalo!

V cirkvi označujú tých, ktorí nemajú cirkevné vzdelanie, ako laikov. Vy ich označujete ako hľadajúcich! V cirkvi považujú za polosvätých svojich biskupov a kardinálov. Vy za takých považujete nositeľov zlatých a učeníckych krížov! V cirkvi považujú za neomylného pápeža. Vy za takých považujete apoštolov!

Situácia sa trochu zmenila, lebo apoštoli už nie sú na Zemi. A vy potrebujete svojich „neomylných“! A tak za nich považujete nositeľov zlatých či učeníckych krížov!

Sami seba však považujete za dokonalých! Podľa vášho mienenia máte zaistenú vstupenku do raja, preto, presne ako v cirkvi, sa považujete za svätých!

Na mnohých miestach na celom svete toto priamo dokazujete svojím konaním. Blahosklonne sa nad všetkým usmievate a považujete sa za tých, ktorí majú pravé poznanie! Ak sa však hľadajúci niečo pýta, odpovedáte mu citátmi zo Slova! Takmer na počudovanie je, že ste ešte Slovo nerozkúskovali tak, ako je Biblia! Potom by ste hovorili: „I. 14 – 2, 8“, čo znamená I. časť, 14. prednáška, veta 2 až 8.

Nehovoríte zatiaľ tak, ale už sa tak správate! Vytrhávate citáty z kontextu a nimi sa slníte! Vlastná reč či vlastné slová? „Radšej nie, veď by sme pokrivili význam Slova! Pán predsa dal presný tvar viet!“

Vy pokrytci, stále ste neporozumeli tomu, čo je Slovo! Hovoríte o tom na svojich synodách presne ako kardináli v Ríme! Rokujete o tom, ale nežijete ho! Aká je vaša duchovná práca?

Biskup, ktorý sa považuje za pápeža, zvolá do vášho Ríma synodu. Keďže nemáte toľko kardinálov, sú pozvaní i obyčajní kňazi. Laici nie, tí by predsa tomu nerozumeli! Ani neprosíte o osvietenie Duchom Svätým, lebo ten je predsa stále medzi vami prítomný, a začnete rokovať.

Duchovnú prácu vedie úradnícky šimeľ, štábna kultúra musí byť predsa dodržaná! Najprv prezencia, veď za desať účastí je vstupenka do raja! Dvadsať účastí? On je svätý, toľko predsa vydrží len taký, a preto jeho miesto je tam, kde je Svätý Grál! Pápež sa blahosklonne usmieva, veď on si už so Svätým Grálom tyká ako Jeho námestník na Zemi.

Zdá sa vám to prehnané? To sú len mierne slová, ktoré odtiaľ stúpajú!

Po úvode nasleduje „duchovný“ program:

Prvý bod – koľko sa vybralo do zvončeka. Suchá štatistika, ktorá hovorí o tom, že veriaci tejto cirkvi nie sú ktoviečo a ťažko si zaistia vstupenku do raja, keď do zvončeka hádžu miesto peňazí gombíky. Ako zaistiť, aby veriaci poslúchali viac? Urobíme duchovné opatrenie: „Tých, ktorí dávajú najviac, posadíme do prvých lavíc, a tých, čo najmenej, na omšu nepustíme! Veď omšu robíme hlavne pre tých, a vždy sme to tak mysleli, ktorí prispievajú na svätú cirkev Grálu! Ostatných tu aj tak len trpíme a odteraz budeme nimi zapĺňať len voľné miesta! V mojom kostole sa to bude robiť tak, ako ja chcem, nie je to predsa verejné priestranstvo!“ Tak rozhodol pápež.

Druhý bod – kto umyje záchody. Najdôležitejšia duchovná téma synody. Bod, ktorý trvá pár hodín. Kňazi úpenlivo rokujú: „Tá abatiša už urobila dosť, mohli by už aj iné!“ Hlavná abatiša dodáva: „Mali by sa zapojiť všetky abatiše, a nie stále tie isté!“ Ostatné svorne pochlebujú: „Nám to nevadí!“ Po pár hodinách je horko-ťažko zostavený umývací plán do najbližšej synody.

Tretí bod – duchovné akcie za uplynulé obdobie. Slova sa ujíma opäť pápež: „Od poslednej synody sme urobili päť duchovných akcií, na ktorých sa zúčastnilo dvetisíc tristo veriacich i laikov. Boli prizvané štyri významné kultúrne osobnosti, dvaja politici a jeden senátor. Zo zahraničia prišli traja umelci. Duchovné akcie stáli dohromady dva milióny korún. Pôvodný plán prezentovať na nich naše cirkevné smernice stroskotal na nezáujme ľudí. Napriek tomu si myslíme, že podobné akcie majú význam i do budúcnosti. Žiaľ, púť do Lúrd sa nevydarila, lebo hranice boli uzavreté, a tak miesto toho sme urobili púť do miestnej krčmy. V každom prípade však bola táto akcia najúspešnejšia a sme právom hrdí, že rok práce a niekoľko miliónov korún nevyšli nazmar, ale boli použité účelne.“

Štvrtý bod – rôzne. Slova sa ujíma hosť: „Váš kostol, vaša bazilika je znesvätená. Konali sa tu veci, ktoré nie sú správne. Predávali sa tu nielen odpustky, ale okrádali sa tu i ľudia, keď im za premrštené ceny priekupníci predávali pochybný tovar. Temných ste si sem vpustili, vrahov. A vaši veriaci – jeden chcel byť biskupom, druhý kardinálom, tretí samotným Bohom! Pretekali sa pred vami v ukazovaní, akí sú dobrí, a za vaším chrbtom kradli oltárne zlato. Boh vás varoval, poslal vám sem svojho posla. Trocha páchol a podľa toho ste mali spoznať, že keď ho sem strážcovia vpustili, má vám čo povedať.“

Synoda počúvala ako užasnutá. Nebolo počuť jediného hlásku. Prvá sa spamätala jedna abatiša: „Mne sa zdá, že je na tom čosi pravdy. Veď zaiste nie sme všetci svätí, iba niektorí.“

Hlavný biskup dodal: „To nie je pravda, veď zapáchajúci nám sem chodia odjakživa. Tak aký posol?“

A pápež: „Zlá je brána, keď ten smraďoch k nám prišiel. Tú treba opraviť! Aby sme predsa neboli vyrušovaní z nášho pokoja!“

Vydýchli si kňazi: „Tak to bude, veď to povedal neomylný pápež! Toho nepríjemného hosťa sem už radšej nevolajte, iba čo nás ruší!“

Piaty bod – čítanie zo svätého evanjelia. Tesne pred večerom, keď už bol každý hladný a nebol schopný myslieť duchovne, krátke osvieženie – pápež číta evanjelium. Hoci ho nevníma takmer nikto, neodpustí si tento bod. Veď čo by to bolo za synodu bez evanjelia?

Šiesty bod – záver. „Abatiša, duchovnú zápisnicu v piatich exemplároch s príslušnými kolkami odovzdáte na sekretariáte do dvoch týždňov! Vstupenky do raja si, prosím, vyzdvihnite vo štvrtok popoludní tamtiež! Pre nezúčastnených možnosť získania bodov na budúcej synode!“

Vstupenky do raja či do pekla – sami zvážte!

Z knihy Pre ľudí