Nesmiete!

Mnoho duchov našlo cestu k Slovu. Tisíce boli tých, ktorí začuli volanie a našli Slovo, Slovo z Výšin. Nemnohí z nich ho však začali i žiť. Mnoho bolo tých, ktorí vyhlásili, že chcú plniť Božiu Vôľu a ktorí sľúbili pred Oltárom Pána, že Mu budú slúžiť vo všetkých premenách svojho bytia. Máloktorí z nich to však i splnili.

Ako prvé po tomto sľube malo nastať hľadanie. Hľadanie úlohy, ktorá im v hodine spečatenia bola pridelená. Tento prvý nevyhnutný krok sa pokúsili urobiť iba niektorí. A i z nich ho skutočne urobilo žalostne málo. Prvý krok, najdôležitejší zo všetkých krokov, lebo je to krok domov. Krok prejavujúci u ľudského ducha chcenie slúžiť. Ten, kto tento krok skutočne urobil, našiel, lebo krok znamená hľadanie a len ten, kto hľadá, nájde. Tisíce boli tých, ktorí o tomto kroku hovorili, ale iba desiatky tých, ktorí ho aj urobili.

Tí, ktorí našli, začali plniť. Nevyhli sa omylom, na ktorých však dozrievali a rástli. Tí, ktorí o hľadaní iba hovorili, im začali strpčovať život. Prišli na Zem iba preto, aby plnili Božiu Vôľu, a keď boli k tomu vyzvaní, sklamali. Boli ako pochabé panny, ktoré chodili so vzácnymi lampami na olej, ale olej si nenaliali. Pyšne svoje lampy ukazovali na obdiv, pýšili sa svojimi krížmi, pyšne hovorili o tom, čo urobili. Ale zavial vietor a boli odviate ako prázdne plevy. V deň Svätej Holubice prišiel z Výšin jazdec a na pokyn Pána im zmazal z čiel znamenie kríža. Stratili svoje povolanie, lebo neplnili to, čo slávnostne sľubovali. Na prstoch jednej ruky môžte ľahko spočítať tých, ktorí zostali verní. Na celom svete zavládol smútok, smútok nad tými, ktorí hoci našli cestu, znovu ju stratili.

Všetko sa vám dalo, ľudskí duchovia, všetko. Čo vôbec viete o Slove? Máte ho, kocháte sa v ňom, ale ho nežijete. Mnohotisícové strany výkladov vám boli dané. A čo robíte vy? Priete sa ešte aj o tých pár slov, ktoré sú nad slnko jasné. Hádate sa, čo bolo skôr, či sliepka a či vajce, hádate sa, ktoré Slovo je platné, a stále nechápete, čo Slovo je. Slovo je Láska, Spravodlivosť, Čistota a toto je Boh. To je Slovo! Všetko ostatné je iba výklad.

Nikto z duchov na Zemi, počujete dobre, nikto nevie, čo je Láska, čo je Spravodlivosť, čo je Čistota. Ako potom chcete rozumieť tomu, čo je Boh?

Vedzte, že miesto Spravodlivosti máte zmäkčilosť, miesto Lásky sebalásku, miesto Čistoty neveru. Hľadáte v Slove to, čo tam nikdy nebolo, nie je a ani nebude namiesto toho, aby ste v ňom hľadali to, čo v ňom vždy bolo, je a aj bude. Strhnite si svoje pokrytecké masky, masky falošnej zbožnosti a pozrite sa konečne do zrkadla, že je to iba sebaláska, v ktorej sa kocháte.

Hádate sa o tom, či máte mať kvetiny vpravo alebo vľavo, či máte mať zlaté pásy okolo oltára, či nosiť alebo nenosiť slávnostné šaty, či mať alebo nemať zavesené obrázky, či hovoriť alebo mlčať, či púšťať hudbu alebo zvony. Hádate sa o tom, čo je lepšie – či dlhá alebo krátka hudba, či flauta alebo pikola, či Wagner alebo Bach. Máte pokrytecké tváre, strnulé pózy a frázy, mŕtve pobožnosti. Zamieňate si formu s obsahom. Kde je však živosť, ten potrebný pohyb, kde je prežívanie? Po tisícročia sa nič nezmenilo!

Ale je koniec takémuto dianiu. Stŕham plášť neznalosti a odkrývam vám oči. Všade, kde odteraz nebude pravej zbožnosti, všade tam, kde sa bude forma dávať nad obsah, všade tam, kde sa bude brať miesto dávania, tam všade už nebude prúdiť Sila z Výšin.

Súd skončil! Je nový deň! Nie bude, ale je! Kto toto nemôže pochopiť, ten akoby sa ani nenarodil. Slovo „Musíte!“, ktoré už k vám bolo volané, ste nepochopili, lebo sa vám zdalo prísne. Lež nie prísne, ale láskavé bolo, lebo Slovo je Láska.

A tak, ako k vám bolo voľakedy volané: „Musíte!“, je k vám dnes volané: „Nesmiete!“

Nesmiete už viac konať nič, čo je proti Božej Vôli! To známe „Musíte!“ už musíte poznať a plniť! Je neskoro ešte sa to len učiť! Na to bola minulosť. Súčasnosť je, že to už robíte a pre budúcnosť vám nastala nová doba, doba určená na poznávanie toho, čo je „Nesmiete!“ Na toto je Tisícročná ríša.

Na celom, celučičkom svete, na Zemi i v záhrobí je tridsaťdva duchov, ktorí vedia, čo je to „Nesmiete!“ Učte sa od nich, učte sa, dokiaľ je čas, lebo čas je krátky.

Hoci k vám bolo volané, že už musíte vedieť, čo je „Musíte!“, žiaľ, opak je pravdou. Ani jeden jediný z vás to nevie, inak by hľadal úlohu a našiel ju! Preto vám boli zmazané kríže z čiel, lebo to neviete. A preto skôr, než sa naučíte to „Nesmiete!“, musíte sa naučiť „Musíte!“ Škola sa však skončila! A vy sa to musíte naučiť na vlastnej biede.

I vedzte, že na celom, celučičkom svete, na Zemi i v záhrobí je tristosedemdesiat tých, ktorí vedia, čo je to „Musíte!“ Choďte k nim hneď a učte sa, lebo čas sa už skončil. Nezložili ste maturitnú skúšku, a tak, ako je to i v pozemskej škole, je vám daná ešte jedna, posledná príležitosť. Príde zakrátko po tej predchádzajúcej skúške, preto sa učte, lebo musíte!

Slovo, ktoré vám bolo dané, nemáte mať len pre seba. Niet rozdielu medzi vami a tými, ktorých označujete ako hľadajúcich, a ani tými, ktorí Slovo ešte nenašli. Lebo tí, ktorí nenašli, žijú čistejšie ako tí, ktorí hľadajú, a tí, ktorí hľadajú, žijú čistejšie ako tí, ktorí našli. Niet viac Slova, ktoré by bolo vyhradené iba tým, ktorí našli, lebo takých niet. Akým právom sa tak označujete, keď takí nie ste! S poľutovaniahodným úsmevom sa pozeráte na tých, ktorí našli, a označujete ich ako tých, ktorí tápajú. Ale tých, ktorí stoja na detských nožičkách, zbožňujete a nahliadate k nim ako ku svojim vzorom.

Pyramída z Výšin, ktorú na Zemi pracne vybudovali Vyslanci, je zbúraná. Zbúrali ste ju! Zbúrali ste ju tým, že ste uctievali tých, ktorí boli na jej vrchole, ale tým ste ich zároveň strhli dole. Len hŕba kamenia bez ladu a skladu zostala z krásnej stavby. Čo ste to urobili, ľudskí duchovia?! Čo?! Jediné stvorenie, do ktorého vyšiel Pán, jediné stvorenie, ktoré bolo omilostené nad všetky milosti, jediné stvorenie, ktoré zradilo svojho Pána! Špinavými rukami ste siahli po tom najsvätejšom, čo niesla táto Zem a strhli ste to do bahna svojich prianí. Kam smerujú vaše kroky plné lži a nenávisti, kam smerujú vaše zraky plné prachu a špiny?

Po tisícročia, od počiatku tohto stvorenia k vám boli vysielaní učitelia. Po tisícročia, v každom čase a do každého národa. Raz ako králi, raz ako kňazi, raz ako učitelia a lekári, ale i ako kuchári a služobníci. V každom národe, v každom čase, v každom povolaní pôsobili duchovní a praduchovní pomocníci. Ale nikdy ste ich nepočúvali a nikdy ste im nerozumeli. Nechápali ste ich kroky, nechápali ste ich reč, nechápali ste ich skutky. Boli takí ako vy, a predsa iní. Nepýtali sa ľudí, čo chcú oni, nepýtali sa ľudí, čo sa im páči. Dávali to, čo im prospieva, a to sa ľuďom nepáčilo.

Blíži sa sviatok Čistoty. Vedzte, že vtedy začne opravná skúška. Na sviatok Žiariacej Hviezdy budú vydané vysvedčenia. Krátky čas, v ktorom musíte spoznať, čo je „Musíte!“ Kratší, než ste si mysleli! A potom, s úsmevom do práce, učiť sa, čo to znamená „Nesmiete!“

Ó, ľudskí duchovia, prehliadnite konečne a spoznajte, že v čase je Zákon Láska, Čistota a Spravodlivosť Zákonom Bolo, Je a Bude. Bolo je Láska, Je je Čistota a Bude je Spravodlivosť.

A tak Bolo, keď ste sa museli naučiť, čo je Zákon, lebo z Lásky Božej ste vznikli; Je, keď v Láske Božej ste začali Zákony Božie plniť, čo vás očisťuje; a Bude, keď za to zožnete odmenu, odmenu, že na krídlach Lásky v Čistote smerujete domov ako plne vedomí duchovia!

Amen!

Z knihy Pre ľudí