Prvé, čo sa musí stať novým, je pobožnosť. Je smutné, že to, čo by malo byť pre vás samozrejmé, ste nepochopili a strhli do dogmatickej strnulosti. Vaše pobožnosti v skutočnosti pobožnosťami nie sú, lebo chodíte do stánkov ako do kostola. Počúvate prednášky, ktoré poznáte takmer naspamäť, hľadáte v nich niečo nové, ale stále im nerozumiete. Všetko totiž prežívate len navonok, bez súčasného spoluzachvievania ducha.

Pobožnosti začínate o deviatej hodine, lebo tak sa začínajú pobožnosti i na Hore, ale nepýtate sa, prečo to tak je. Maximálne poviete, že je to preto, aby naraz stúpali do Výšin rovnaké slová, teda slová prednášok, a vaše modlitby.

Vy pokrytci, to si naozaj myslíte, že hoci by sa na celom svete naraz v tú istú hodinu, minútu i sekundu čítala jedna a tá istá prednáška, že myšlienky a city všetkých ľudí budú rovnaké?

Odpoveď je veľmi jednoduchá, nebudú! Prečo potom sú dôležité tieto hodiny? Je to preto, aby v týchto chvíľach ľudia úplne zabudli na pozemské a aby tým umožnili, aby do nich mohlo prúdiť Slovo. To je potom uctievanie Boha. Človek sa plne oddá tomu, čo môže k nemu prísť z Výšin, jeho duch to príjme a jasavo ďakuje Stvoriteľovi za to, čo smel prijať.

Deviata hodina pre začiatok pobožnosti bola stanovená z rôznych príčin. Ako prvá to bola tá, že vtedy začínajú i omše v kostoloch. Ľudia boli na túto hodinu navyknutí, preto sa im nesmela vziať. Inak by sa cítili ochudobnení.

Druhá príčina bola tá, že práve preto, že mnohí iní duchovia boli v kostoloch, nezaťažovali bytostných zbytočnou prácou, a preto sa títo práve o tejto hodine v čo najväčšom počte mohli zúčastniť pobožnosti.

Tretia, zdanlivo najmenšia, no v skutočnosti najdôležitejšia príčina bola tá, že pokiaľ pobožnosti nezačínali o tejto hodine, duchovia išli najprv do kostola, čím potom vnášali na pobožnosti nesprávne zachvievanie. Miesto toho, aby hľadali Pravdu, hľadali v skutočnosti len rozptýlenie. Nešlo o to, zakazovať im kostoly, lebo cesta k Pravde môže viesť i tadiaľ, ale o to, aby na pobožnosti nevnášali kostolné prežívanie.

Odteraz sa musí toto zmeniť! Pretože na poludnie prúdi do stvorenia najväčšia Sila, majú sa i pobožnosti konať tak, aby o tomto čase končili takisto, ako teraz o tejto hodine končia slávnosti. Pobožnosťou sa duch môže otvoriť a následne prijať požehnávajúcu Silu z Výšin.

V nastávajúcej dobe to bude veľmi potrebné, pretože prichádzajúce očistené iskričky budú tejto Sile otvorené. Je to prvý krok, ktorým sa vraciate do čias Atlantídy.

Opatrenia, ktoré sa týkali kostolov, už viac nie sú potrebné. Bytostní sú pripravení na túto zmenu, takže na ktoromkoľvek mieste na Zemi sa môže táto zmena ihneď previesť.

Ďalšie zmeny musia byť vo výzdobe. Je nutné zrušiť opatrenia týkajúce sa rozdielneho používania symbolov v chrámoch a domácnostiach. Je to preto, že všetky chrámy sú dnes znesvätené a nové sa musia začať budovať práve z domácností. Preto sa môžu a majú používať všetky symboly tam, kde sa naozaj buduje nový duchovný chrám. Pýtajte sa bytostných alebo svojho duchovného vedenia a dostanete v tomto smere odpoveď.

Ďalšia významná zmena je v počte sviečok. Bolo vám povedané, že sviečky symbolizujú strážcov Svätého Grálu, ale nikto sa nezamyslel nad tým, prečo ich je len sedem, keď strážcov, ktorých poznáte pod pojmom „najstarší“, je 24.

Sedem sviečok bolo daných preto, že z 24 strážcov je sedem duchovných, sedem bytostných, sedem anjelských a traja, ktorí nie sú stvorení. Títo traja, Oriel, Gabriel a Raphael, nepatria medzi archanjelov, ale medzi Jednotu. Oni tvorili pomyslenú ôsmu sviečku, ktorej obrazom bol na stene zavesený kríž. Preto sa mohol používať i Pánov obraz, lebo On je takisto Jednota.

Odteraz, keďže Jednota sa vrátila do Jednoty, má byť sviečok dvanásť, tri pre duchovné, tri pre bytostné, tri pre anjelské a tri pre Jednotu. Kríž na stene symbolizuje toho, z ktorého pochádzajú tí, ktorí sú Jednota.

Pýtate sa, prečo tam nie je 24 sviečok? Oltár nemá vyzerať ako lampiónový sprievod!

Z výzdoby treba odstrániť všetko, čo sa uctievalo, alebo pokiaľ je to možné, zmeniť to. Ako príklad sú oltárne závesy a dečky.

No najpodstatnejšia zmena sa týka vlastného obsahu. Doteraz ste niekedy čítali prednášky z Posolstva Grálu, ktoré ste delili alebo spájali, alebo ste dokonca čítali vlastné výmysly, ktoré ste povýšili na úroveň Slova. To všetko je nesprávne.

Na pobožnostiach má znieť nespájané a neskrátené Slovo z Výšin; nikdy nie ľudské slovo. Jediné ľudské, ktoré tam smie znieť, je modlitba.

Nerobte si presný plán čítania, to nie je dobré, lebo to vedie k strnulosti. Čítajte prednášky za sebou tak, ako idú, teda s kľudom čítajte na Vianoce prednášku o Veľkej noci. Je to preto, lebo teraz kladiete dôraz na hrubohmotný pocit namiesto toho, aby ste kládli dôraz na cit. V obsahu prednášok musí duch hľadať Trojzákon, teda čo Slovo je, a nie Jeho hrubohmotné znenie.

Z knihy Pre ľudí