Kastelánka jeho veličenstva (135. pokračovanie)

Sám si osedlal koňa, ničím sa nezdržoval a cvalom letel ku Karlštejnu tam, kde stál Arnoštov dom. Po niekoľkých hodinách jazdy zastal pred bránou a zabúchal na ňu. Otvoril mu Arnošt:
„Ty? Čo si želáš?“ spýtal sa príchodiaceho.
„Arnošt, prosím ťa, pusť ma dovnútra. Mám pre teba odkaz.“
„Odkaz?“
„Veľmi súrny odkaz, Arnošt. Beátu niekto otrávil. Videl som ju u mňa pred niekoľkými hodinami a ona ma poslala za tebou. Tak pustíš ma dnu?“
„Ako si ju mohol vidieť?“
„A to sa pýtaš ty, duchovný? Videl som jej dušu a počul som ju. Naozaj má krídla a hviezdu na čele. Mal si vtedy pravdu, vyzerá ako anjel. Kde je tvoj hosť?“
„Ako vieš, že mám hosťa?“
„Beáta mi to dnes povedala. Arnošt, ten človek ju otrávil a má odstrániť aj teba a mňa. Koná na rozkaz arcibiskupa, teda už vlastne kardinála Štefana. Ale poďme dovnútra. Vonku sa o takýchto veciach nemôžeme rozprávať.“
Vtedy Arnošt otvoril bránu a vpustil Karla dnu. Sluhovi odovzdal jeho koňa a kráľa voviedol do svojej pracovne. Cestou nahor rozmýšľal. Keď Karol videl Beátu, znamená to, že už nemôže byť taký ako predtým. Vyzerá čistý a svetlý. To by mohlo znamenať, že aj kaplnka Svätého Grálu bude môcť byť naozaj niekedy znovu posvätená.
„Arnošt, Beáta mi ešte povedala, že túto nedeľu bude kaplnka na Karlštejne znovu posvätená … Mám o to poprosiť ja. A môžu prísť všetci čistí … bez ohľadu na pôvod.“
Arnošt sa začudoval. Pripadalo mu, akoby mu Karol čítal myšlienky. Ale prečo nie? Možno to už s ním naozaj bude lepšie.
„Karol, Beátino telo pochováme v sobotu. A v nedeľu sa zídeme na Karlštejne.“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…