Kastelánka jeho veličenstva (134. pokračovanie)

V ten deň sedel Karol za svojím pracovným stolom a usilovne pracoval. Vo svojej pracovni bol sám. Zrazu sa mu zdalo, že pred sebou vidí svetlo. Otočil sa za ním a pred sebou videl Beátu. Lenže videl ju ako vílu, ako čarokrásnu, priezračnú, svietiacu a nádhernú bytosť.
„Beáta!“
„Karol, prišla som za tebou. Ty ma vidíš a počuješ, pravda?“
„Pravdaže. Ako to vyzeráš? Nikdy som ťa takúto nevidel.“
„Vidíš už len moju dušu bez tela. Arcibiskup, ktorý je na návšteve u Arnošta, ma včera otrávil. Karol, musíš ísť za Arnoštom a povedať mu to. Ak to neurobíš, čoskoro obaja pôjdete za mnou. A to ešte nie je chcené. Ten človek je hotový diabol a chce vás zabiť. Pôjdeš, Karol?“
„Ešte dnes, Beáta. Prečo ti ten človek siahol na život?“
„Konal na príkaz kardinála Štefana.“
„Toho z Bonnu?“
„Áno. Je to pomsta za odmietnutie. Ja som prvá a po mne budete nasledovať vy dvaja. Musíš konať čím skôr.“
„Dobre. Dám si ihneď osedlať koňa.“
„Počkaj, Karol. Mám ešte jeden odkaz pre teba. Tvoja kaplnka na Karlštejne je očistená. Očistil si ju ty sám svojou pokorou. Môžeš do nej opäť pozvať všetkých, ktorí tam patria. Ale musíš dávať pozor, aby tam prichádzali všetci čistí, aby opäť nebola znesvätená niekým z prítomných. Tvoje modlitby boli vypočuté a požehnanie si precítite túto nedeľu na poludnie, ak o to ty poprosíš. Teraz už choď, aby si neprišiel neskoro …“ a Beáta sa stratila. Ale Karol ešte počul akoby z diaľky jej hlas:
„Budem vždy vedľa teba, ak ma budeš chcieť počuť alebo vidieť. Budem ti pomáhať odtiaľto. Chceš?“
„Áno!“ vykríkol Karol a už utekal von.

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…