Prišiel deň pápežovej návštevy. To už bola na hrade a sprevádzali ju aj Giovanni a Petr. A čakala na prijatie.
Vošiel sluha a zavolal ju. Giovanni urobil posledné úpravy a pohľadom ju povzbudil. Oprela sa o Petra a vošli do rokovacej siene.
Keď Karol uvidel, ako vyzerá, podlomili sa mu kolená. Musel sa oprieť o stôl, aby sa nezviezol od údivu na zem. Pred ním bola nahrbená, šedivá a vráskavá starenka, ktorá sa opierala z jednej strany o paličku a z druhej strany o Petra.
Kým prišli k rokovaciemu stolu, kráľ sa spamätal a predstavil ju pápežovi:
„Vaša svätosť, pani markíza Beatrix, o ktorej som vám už rozprával …“
Beáta si horko-ťažko pokľakla a pobozkala pápežov prsteň. Na nohy jej musel pomáhať Petr. Potom ju pápež usadil vedľa seba.
„Prepáčte, pani markíza, ale predstavoval som si vás oveľa mladšiu … aspoň podľa slov jeho veličenstva …“
„Oh, vaša švätošť, roky utekajú a nikoho nešetria …“
„Jeho veličenstvo mi spomínalo vašu záležitosť …“
„Vaša švätošť, rada by šom dožila švoj život v úštraní, veď už aj môj vek je vyšoký …“
„Váš sprievodca je váš syn?“
„Oj nie, je to môj vnúčik,“ a Beáta pohladila s úsmevom Petra po líci. Na ruke jej bolo vidieť starecké škvrny.
Pápež jej dal ešte niekoľko otázok a ona odpovedala milo a pôsobila takým roztomilým dojmom ako milá senilná babka. Popri reči pospomínala kráľov a pápežov, ktorých si za svoj dlhý život pamätala a tak niet divu, že jej ešte v ten deň pápež vyhovel a dostala na to aj pergamen s pápežskou pečaťou.
Po audiencii vyšla ťažkým stareckým krokom a rovnakým krokom vošla aj do komnaty, kde ju už čakal Giovanni. Obaja s Petrom ju začali rýchlo odmaskovávať, aby jed z farieb neprešiel cez kožu, ktorú predtým natreli včelím voskom.
Karola síce stála pápežská návšteva niekoľko truhlíc zlata, ale rozhodne to nebolo toľko, o čo ho obrali mnísi doteraz. Aj kráľovské kúpele urobili svoje a preto boli aj pápežove uši otvorené kráľovej sťažnosti na inkvizítorov. Samotní mnísi, ktorí vydierali kráľa, sa stali obeťou inkvizičného vyšetrovania a časť zlata bola vrátená kráľovi. Na pergamene, ktorý Beáta dostala, bolo aj oficiálne pápežské povolenie liečiť. Okrem tejto výnimky však nesmela ináč verejne pôsobiť.
Do Arnoštovho domu pri Karlštejne sa nasťahovala nielen trojica maliarov, ale aj niektoré Beátine a všetky Giovanniho deti, ktoré mal v Čechách. Okrem toho pribudli aj najstaršie Arnoštove deti a tak bol zrazu jeho dom pre toľkých ľudí pritesný. Neďaleko však začali majstri stavať nový dom. Stavba rýchlo rástla a čoskoro bola dokončená. A tak všetky deti – teda väčšinou to už boli takmer dospelí ľudia – boli presťahované tam. Keď sa v Arnoštovom dome uvoľnilo miesto, dala si Beáta priviesť svoje deti od Arnoštovej sestry a Arnošt svojho maličkého syna, ktorý mu pribudol po rozchode s Beátou. Všetky vyrastali spolu a mali spoločné vychovávateľky a učiteľov.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.