Keď Karol pochytal Eduardových chlapov a nebezpečenstvo už úplne pominulo, zobral Arnošt Beátu ku svojej sestre. Beáta sa celou cestou v koči triasla, oblieval ju studený pot a bála sa, že ju Vlasta vyženie bez toho, aby jej dala príležitosť ospravedlniť sa. Arnošt ju upokojoval a hovoril, že jeho sestra je skutočná dáma.
„Pani, veľmi ma mrzí to, čo som vám urobila. Môžete mi odpustiť?“ oslovila Beáta Vlastu hneď po príchode. Kľačala a po lícach jej stekali slzy.
Vlasta prekvapene stála a nevedela, čo má urobiť. Po chvíli váhania však Beátu zdvihla a pozvala ju do vnútra domu.
„Pani, rada by som vás odškodnila za to, čo som vám spôsobila. Povedzte mi ako.“
„Peniaze ani majetky nepotrebujem a muža mi nedáte,“ zasmiala sa.
„Ale ja by som o nejakom odškodnení vedel,“ ozval sa Arnošt. „Vlasta vychováva najmladšieho syna a ten veľmi pekne maľuje. Mohli by ste ho s Giovannim učiť. A ešte niečo. Chlapec by bol rád diplomatom. Rozprával som jemu aj mojej sestre, ako vynikajúco práve ty toto umenie ovládaš. Bol by rád tvojím žiakom.“
„Sľubujem, že urobím všetko pre to, aby bol z neho vynikajúci diplomat i maliar. Ak nebudete mať nič proti tomu, zobrala by som si ho so sebou.“
Vlasta sa usmiala. Už dávno sa na Beátu nehnevala.
„Viete, Arnošt mi až po tom výstupe povedal, že s vami dlhé roky žil. A priznal sa mi, že vám robil prekážky, aby ste nemohli učiť …“
„Počkaj, Vlasta, všetko bolo trochu inak …“
„Ako inak?“ opýtala sa Beáta.
„Keď ti Karol dal to povolenie učiť, všetkým sa to páčilo, iba inkvizícii nie. Chceli, aby ťa ihneď stiahol. Karol ich uhovoril a podplatil ich truhlicou zlata, z toho, čo ti nechal Luxemburg. Pomohlo to na rok. Potom prišli znovu a už rovno pýtali zlato, ale omnoho viac, než dostali prvýkrát. Karol im ho opäť dal. Keď prišli tretí raz, už rovno vydierali – alebo množstvo zlata alebo zoberú teba na výsluch.“
„Na výsluch? Veď som nič zlé nerobila.“
„Podľa nich si bola pôvodkyňou všetkého zla, lebo kvôli tebe bývali súboje, teba sa snažili unášať a študenti chodili viac na tvoje prednášky než na tie teologické. Jednoducho si sa predvádzala a spôsobovala si pohoršenie. Karol sa o teba bál a preto dal strážam príkaz, aby ťa nepúšťali z Prahy, lebo v Prahe ťa ešte dokázal nájsť. Keď si utiekla do Francúzska, mysleli sme si, že ťa inkvizícia dostala. Karol posielal svojich špehov a podplácal mníchov, aby ťa našli. Ale nikto nevedel o tebe nič. Potom mi tvoj posol priniesol list a všetko mi vysvetlil. Veľmi sme sa o teba báli.“
„Prečo ste sa báli? Veď ja som žiadne pohoršenie nevyvolávala a ani som nikoho neprovokovala. Museli by ma pustiť.“
„Pamätáš sa, keď som ti v kláštore hovoril, že sú ešte horšie miesta? Tak to sú tie, kde inkvizícia vypočúva obvinených. To vypočúvanie je také kruté, že ho málokto prežije. Vždy som sa stránil tých miest a radšej som o nich nechcel vedieť. Všetko sa to deje pod rúškom cirkvi svätej. Ak prídu po teba, odvedú ťa a viac ťa nikto nevidí. Tvoj majetok sa potom zhabe práve v prospech cirkvi. Vedia o tom všetci, aj pápež a jeden človek alebo desať ľudí proti tomu nič nedokáže urobiť. Iba si tie zvery popudiť proti sebe.“
„A stačil mu na to ten Luxemburgov poklad?“
„Zatiaľ áno. Posledné dve truhlice zaplatil po tvojom návrate preto, aby si ťa ako jeho milenku nevšímala. Dal sľub, že sa stiahneš a verejne nebudeš pôsobiť. Všetky záznamy, že si niekedy učila, musel nechať zničiť. Podľa zápisov teraz už vlastne ani neexistuješ.“
„Prečo ste mi to nepovedali?“
„Báli sme sa, že tie úplatky inkvizítorom verejne vykričíš a to by bol tvoj koniec. Nakoniec mi Karol povedal, že nechceš vedieť, ako naloží s Luxemburgovým zlatom …“
„Ja som mu ho nechala na budovanie. O tom som nechcela vedieť. Toto je predsa niečo iné.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.