Od pradávna si ľudia mysleli, že musia uctievať Boha špeciálnymi formami. Vymýšľali si nespočetné množstvá rituálov, kultov, omší, pobožností, meditácií a rôznych iných foriem, o ktorých si mysleli, že nimi uctievajú Boha. Pri všetkom však dbali len na jedno – aby to bolo zvláštne, tajomné, mystické, nervy drásajúce, len nie dôstojné. Pri všetkom dbali na formu, nie na obsah.

Čo im ešte hovorí slovné spojenie „uctievanie Boha“? Premiestnite sa v duchu na hociktorú pobožnosť, omšu či čokoľvek iné, kde si ľudia myslia, že uctievajú Boha. A pre tých, ktorí inde neboli, len jedno odporučenie. Premiestnite sa na vašu vlastnú pobožnosť! Čo tam uvidíte?

Pozrime sa na omše. Na nich je každú chvíľu zmena, len aby nebola nuda. Dve vety z Biblie, potom kvílenie, čo sa považuje za spev a iba hanobí inak krásnu melódiu, ktorá je za tým ukrytá. Búchanie sa do hrude, kľakanie, vstávanie, jednoducho telocvik. A potom prijímanie – choďte a pozrite sa naň! Vyplazené jazyky, strkanie a naťahovanie, kňaz div že nehádže hostiu do úst, tak ďaleko sú krky, ktoré sa po ňu naťahujú. A na konci omše štatistická reportáž – kto má upratať kostol, kde treba prispieť na farnosť, takmer div, že kňaz neoznamuje, kto mu má vyprať ponožky! Potom všetkom si ešte raz zaspievame a hurá – do krčmy!

Bijete sa do pŕs, že tak nerobíte? Že vaše pobožnosti sú iné? Pozrite sa na ne bližšie:

Pobožnosti nesmú trvať dlho, lebo sa potom nudíte. Koľkí z vás majú spočítané, koľko je žiaroviek na strope, koľko je radov a koľko stoličiek v rade? Koľkí z vás vedia, že dnes neboli sviečky umiestnené presne do kruhu, okno bolo otvorené, sused mal modrú kravatu, čítajúci sa trikrát preriekol a dvakrát zakoktal?

„Tú modlitbu by už mohol vedieť spamäti a nemusel by ju čítať. Aj tá hudba dnes bola akási dlhá. A prečo Vivaldi? Mne sa viac páči Händel.“

Stačí?

Len pokračujme:

„Mám urobiť vpravo bok alebo vľavo bok? Dva kroky vpred či tri vzad? Hí, povedal som písmeno ‚Á‘, stihne ma trest. Malo to byť ‚B‘ alebo som mal mlčať?“

Máme pokračovať?

Áno!

„Ten sa usmieva a ten plače. Ten rad nevstal naraz. Ten sa nedôstojne tvári. Tá prednáška je ale dlhá, už som hladný. Musím byť ticho. Tlačia ma topánky, aby už bol koniec. Konečne už bijú zvony!“

Je to vari iné konanie ako pri tých omšiach? Pokračujme:

V kostoloch sú obrazy svätých alebo ich sošky. U vás ste ich nahradili – vy sami sa tak tvárite! V kostoloch sa nahlas spieva, je to aspoň zábava. U vás sa nahlas mlčí – je to tiché pokrytectvo! V kostoloch sa bije do pŕs: „Moja vina!“ U vás bijete iných: „Ty si vinný!“ V kostoloch majú biskupov, kardinálov a pápežov. U vás za nich považujete nositeľov všelijakých krížov! V kostoloch je záverečná štatistika nahlas. U vás je presne taká istá, len potichu…

A tie ponožky? Skúste na to prísť sami! Ale to je od vás požadované veľa! Vedzte teda, že služba nie je umývanie záchodov, vysávanie podlahy či maľovanie steny a pranie ponožiek farárovi. To všetko je len nevyhnutná údržba.

Tak už viete, čo všetko nie je pobožnosť? Neviete to, inak by ste to nerobili. Pobožnosť je všetko iné, len nie to, čo robíte teraz.

„Deň začína a končí modlitbou“, takto k vám bolo hovorené. Kedy začína deň a kedy končí? Čo je modlitba? A čo je pobožnosť?

Deň, keď u vás začína, na druhej strane zemegule končí a inde je presne v prostriedku. Tak kedy ten deň začína a kedy končí?

Deň začína vaším stvorením a nikdy nekončí! Na Zemi deň začína vaším narodením a pokračuje na druhom brehu, ako keby sa nič nestalo.

„Deň začína modlitbou.“ znamená: „Buď Svetlo!“

„Nikdy nekončiaci deň.“ znamená: „Amen!“

Váš celý deň, teda vaše celé bytie, má byť modlitbou!

Čo je modlitba? Otčenáš? Stojíme vo Svetle? Verím v Svetlo? Iná modlitba či iné slová? Nie!

Modlitba, tá skutočná, je radostný čin. Keď robotník krompáčom kope jamu s vďakou za to, že smie byť, modlí sa stokrát viac ako všetci tí, ktorí v nedeľu obracajúc oči dohora drmoliac Otčenáš, Stojíme vo Svetle či iné slová.

Čo teda znamená, že deň začína a končí modlitbou? Je to jednoduché. Treba ne­ustále pracovať s radosťou v srdci a s vďakou za to, že smiete byť. Takýto deň je potom pobožnosťou!

Zvieratá stoja vyššie než vy! Počúvajte vtáčatá, počúvajte malých speváčikov a pozerajte sa, čo robia. Od rána do večera lietajú a pracujú. Lovia dotieravý hmyz, kŕmia mláďatá, stavajú hniezda, a pritom prekrásne spievajú Bohu pre radosť. Počuli ste ich niekedy, že by drmolili rovnaké slová? Ich pieseň je vždy iná, a predsa rovnaká. Do Výšin z nej stúpa prosté: „Ďakujem.“

Slová Otčenáša, Stojíme vo Svetle či iných modlitieb vám boli dané z Výšin. Aký je ich pravý význam, to ste dosiaľ nepochopili.

Otčenáš je jadro Slova z Výšin, radostná vďaka. Kto pozná Otčenáš z jeho vnútra, ten pozná, čo je Alfa a Omega. Pýtate sa, kde je tam Zákon? Láska? Nuž, pozrite sa, je v slovách: „Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na Zemi…“, lebo Božia Vôľa vo Výšinách je Láska! Čistota je v slovách: „A neuveď nás do pokušenia…“, lebo tam, kde je pokušenie, tam nie je Čistota! A Spravodlivosť? „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame…“ Všetko ostatné je jasavé vzdanie vďaky a sľub, že budem plniť Zákon!

Čo je potom Biblia? Nič iné, len výklad Zákona.

Myslíte si, že je to všetko? Veď vy predsa drmolíte iné slová. Veru to všetko nie je!

„Stojíme vo Svetle…“ – Naozaj si myslíte, že v Ňom stojíte?! Stáť vo Svetle znamená stáť vo Svetle Pravdy! Poznať Zákony a plniť ich! Slová: „Stojíme vo Svetle…“ znamenajú: „Bože, ktorý si na nebesiach, poznáme Tvoje sväté Zákony a žijeme podľa nich.“ Kto z vás si to môže dovoliť povedať? To by ste predsa nekonali to, čo konáte!

„… v Tvojom stvorení…“ – Viete vôbec, odkiaľ pochádzate? Odkiaľ prichádza k vám Slovo? Poznáte aj iné časti stvorenia? Vyvyšujete sa nad iné tvorstvo! Vaši „biskupi“, teda nositelia zlatých krížov, hovoria: „Veď je to len bytostné!“ Vedzte, že pred Bohom platí len jedno – tvor, ktorý plní alebo neplní Zákon! Boh nerozoznáva duchovné alebo bytostné! A tak miesto slov: „… v Tvojom stvorení…“ od vás do Výšin zaznieva: „V mojom stvorení!“

„… a vieme o Tebe…“ – Naozaj viete? Keď k vám zaznievali odkazy z Výšin od toho, o kom si myslíte, že o Ňom viete, ste tých, ktorí boli len sprostredkovateľmi, kameňovali, bičovali a pribili na kríž! Že ste to neurobili hrubohmotne? A čo vaše reči? Len sa rozpomeňte! Všetko bolo skutkom, ktorý kričal: „Nechceme počuť Tvoje Slovo!“

„… ó, Stvoriteľ všetkého…“ – Pyšní ste na svoje diela, ktorým sa klaniate ako modlám. Pozlacujete kríže na stenách i svietniky. Prepych dýcha zo všetkého. Z Výšin bolo zhliadnuté: „To sme my stvorili!“ Nič ste však nestvorili – len pýchu!

„… Vieme o Tvojej nekonečnej Múdrosti a Dobrote…“ – Aká je podľa vás Múdrosť Božia a Jeho Dobrota? Múdrosť je podľa vás to, že denno-denne do omrzenia čítate tie isté slová ako tí, ktorých najviac odsudzujete – jehovisti! I tí študujú Bibliu sedem dni v týždni. Myslíte si, že nie sú múdri tak ako vy? Ste presne rovnakí! Múdrosť Božia je to, že Boh vo Svojej Dobrote vás stvoril a dal vám Zákony.

„… o Tvojej pravečnej Moci a nevyčerpateľnej Sile…“ – Tvrdíte, že viete, čo je pravečná Moc a nevyčerpateľná Sila? Neviete o tom nič! Zo Sily a Moci vzniklo celé stvorenie, ktorého najmenším práškom ste vy. Ženiete sa za pozemskou mamonou a slávou, pýšite sa, koľkokrát do roka máte slávnosť s Hostinou. Ste pyšní na to, že desiatky z vás sú rok čo rok spečaťovaní a myslíte si, že pre toto ste vy silní a mocní. Nie, nie je to tak! Bez Božej Sily, ktorá je Slovo, by ste ani len neboli! A len Moc tohto Slova vám dáva možnosť konať slávnosti. Klesnite v prach zeme, vy pokrytci. Všetci tí, ktorí hľadali a našli Slovo, to urobili len v Sile od Boha-Otca. Nemáte na tom žiadny podiel, ani len ten, že Slovo šírite, ani len ten, že Slovo poznáte, lebo Slovo nežijete!

„… Vzývajúc Ťa, dvíhame svoje ruky…“ – Pozreli ste sa niekedy na tie ruky? Mnohé z nich sú krvavé, špinavé, prázdne či bezduché. Koho vzývate? Len sami seba! Pozrite sa, ako držíte tie ruky, neprirodzene a kŕčovite. Dvíhate ich až nad vaše oči, len aby ste nevideli, že nie sú čisté!

„… a prosíme Ťa…“ – Neprosíte! Ani nežobrete, vy sa priam domáhate! Najhoršie rúhanie zaznieva z týchto slov, ktoré znejú vo Výšinách: „My sme svätí, my už všetko vieme a tak nás musíš vypočuť!“

„… Pane, nechaj na nás spočinúť Tvoju veľkú Dobrotu a Milosť!“ – Naozaj to chcete? Tak sa obzrite a hľaďte. Výlevka je otvorená a pohlcuje tých, ktorí konali tak ako vy! Ako si predstavujete Dobrotu? Nie ste o nič lepší než iní kresťania. Po tom všetkom, čo nerobíte, a po tom všetkom, čo robíte, si ešte myslíte, že máte vstupenku do raja? Tak si predstavujete Božiu Milosť? Len plač a škrípanie zubov však bude vašou odmenou!

Z knihy Pre ľudí