Z prednášky „Zločin hypnózy“ obsiahnutej v Posolstve Grálu viete, že pri hypnóze dochádza k spútaniu ducha, ktorý sa dobrovoľne podriadil. Neviete však, ako také spútanie v skutočnosti vyzerá, lebo nevidíte príslušné jemnohmotné deje.
Poodhaľme rúško tohto tajomstva a vydajme sa do príslušných temných oblastí, aby sme skutočné dianie uzreli na vlastné oči.
Na Zemi začína hypnotická seansa. Hypnotizér odrieka svoje formuly a hypnotizovaný sa začína uvoľňovať a zaspávať. V tej chvíli nastáva na druhom brehu oproti pokojnej atmosfére hypnotickej seansy prudký pohyb. Bez ochrany sa tu začína objavovať duša človeka.
Ochrana, ktorú má človek pri prirodzenom spánku, je jemnohmotný plášť, ktorý mu bytostní kladú na plecia, aby ho zaodeli pri pobyte v týchto úrovniach. Tento plášť môže dostať iba duch, ktorého hmotné telo spí, a to iba vtedy, keď je spánok prirodzený.
Teraz však nezaspáva prirodzene. Aby mohol počúvať pokyny hypnotizéra, musí časť jeho vedomia zostať pripútaná k hrubohmotnému telu. Bytostní mu preto nemôžu položiť žiadny ochranný plášť na plecia.
Úplne nahý sa ocitá hypnotizovaný na druhom brehu bez toho, že by o tom vedel. Vtom k nemu pribiehajú temní obyvatelia nízkych úrovní a kladú mu na ruky a nohy ťažké okovy. Niektorí z nich sa zároveň pokúšajú o jeho posadnutie, čo sa mnohokrát podarí. Obeť sa dobrovoľne podriadila niekomu inému, preto môže byť zotročená.
Medzitým bytostní, spĺňajúc Boží Zákon, privádzajú tomuto duchovi tie obrazy, ktoré si želá vidieť jeho hypnotizér. Tieto obrazy sú pravdivé a ukazujú skutočné dianie, ktoré chce hypnotizér odhaliť, ale pritom ani jeden z nich nevidí, že temní duchovia už ukončili svoju prácu a hypnotizovaného pevnými reťazami pripútali k sebe.
Hypnotická seansa sa skončila a obaja, hypnotizér i hypnotizovaný, sú spokojní, lebo sa dozvedeli to, čo sa chceli dozvedieť. Že pritom v skutočnosti hypnotizovaný mohol vidieť niečo iné, než si on prial vidieť, nevie nikto z nich.
Po určitom čase hypnotizovaný zatúži spoznať niečo nové sám a rozhodne sa pre autohypnózu. Dej na druhom brehu je úplne rovnaký, teda na jeho ruky a nohy pribúdajú ďalšie okovy otroctva, ktorými ho pútajú k sebe ďalší a ďalší obyvatelia záhrobia.
Bytostní medzitým privádzajú pred jeho oči obrazy, ktoré si jeho hypnotizér, v tomto prípade on sám, želal vidieť. Nič sa tu nelíši od predchádzajúcej hypnózy, iba to, že páchateľ a obeť sú jedna osoba.
Jedného dňa na Zemi nastal čas odchodu človeka, ktorý sa nechával hypnotizovať. V čase svojej pozemskej smrti zrazu vidí, že jeho ruky a nohy sú obťažkané mnohými závažiami a reťazami, ktoré ho ťahajú nadol.
Bolo to jeho slobodné rozhodnutie, že sa chcel stať otrokom, a preto je mu teraz vyhovené. Klesá tam, kde sú jeho otrokári. Nie sú to bývalí hypnotizéri, ale tí, ktorí voľakedy priamo hypnotizérom radili, ako majú získať prvé obete. Samotní hypnotizéri sem musia prísť takisto, lebo sú pripútaní k svojim obetiam, a stanú sa z nich takí istí otroci.
Presne takisto ako voľakedajší otroci na Zemi sú títo otroci vydaní svojim pánom na milosť a nemilosť. Na rozdiel od nich sa však môžu kedykoľvek oslobodiť. Stačí, ak pochopia, že sú tam dobrovoľne. To sa však deje málokedy, lebo najčastejšie je tu počuť len rúhanie kvôli pocitu nezaslúženej viny.
Z knihy Pre ľudí