Bolo vám povedané, že okultné školenie je škodlivé. S ironickým úsmevom na perách sa pozeráte na tých, ktorí sa okultizmu venujú. Prečo s ironickým? Či to nie je irónia, keď sa usmievajú tí, ktorí okultizmus sami praktizujú?! A usmievajú sa nad tými, ktorí v skutočnosti ani nevedia, čo okultizmus vlastne je.

Predstavujete si, že okultizmus sú rôzne umelé cvičenia. Nie, to nie je pravda! Pravý okultizmus je v skutočnosti mágia. Poznáte takzvanú bielu a takzvanú čiernu mágiu. Bielu mágiu, ktorá chce pomáhať, a čiernu, ktorá chce škodiť. V skutočnosti niet medzi nimi rozdielu, lebo vlastnou podstatou je snaha o ovládnutie niekoho iného.

Pri magicko-okultných cvičeniach vedomé alebo nevedomé myšlienky vytvárajú fantóma. Vedome ho vytvárajú tí, ktorí sa mágii venujú otvorene, nevedome milióny iných. Niekedy si k tomu berú hrubohmotné pomôcky, ako špendlíky pichané do bábiky, ľúbostné pokrmy pre získanie „lásky“ iného atď. Tieto fantómy, ktoré pri tom nevedome vytvoria, bývajú omnoho silnejšie ako vedome vytvorené fantómy mágov.

Najväčšia skupina ľudí je taká, ktorá vyvára fantómy čiste myšlienkovo. Fantóm vzniká vtedy, keď niekto vysiela myšlienky na niekoho iného. Tieto myšlienky musia mať základ v snahe ovplyvniť ho. Myšlienky, keď na niekoho iného myslíte v láske alebo „len tak“ si na neho spomínate či len rozoberáte jeho konanie bez toho, že by ste ho chceli ovplyvniť, nedokážu vytvoriť magické fantómy.

Fantóm je myšlienkový útvar, ktorý je spojený s pôvodcom vyživovacou šnúrou. Podľa druhu, načo boli vytvorené, vždy adresne odchádzajú k tomu, komu sú určené, zasiahnu do sveta jeho myšlienok a snažia sa ho ovplyvniť.

Napríklad pri ľúbostnej mágii sa snažia dotyčnému vsugerovať, že naozaj ľúbi toho, ktorý mu je takto nahováraný. Nemusí to byť len ten, kto fantóm vytvoril, môže to byť aj tretia osoba. Je veľmi veľa prípadov, kedy následne dochádza k sobášu, hlavne vtedy, keď partneri sú hrubohmotne vzhľadní. Sú to omnoho častejšie prípady, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Až osemdesiat percent sobášov je takýchto, aj keď väčšina týchto fantómov bolo vytvorených nevedome. Takmer všetky rozvody sa vyskytujú medzi takýmito manželmi.

U ľúbostných fantómov je ešte dôležité uviesť, že nikdy nevznikajú pri pravej láske, ale vždy vznikajú iba pri myšlienke: „Toho druhého musím mať!“

Ľúbostná mágia je najtypickejší predstaviteľ bielej mágie. Ostatných prípadov je veľmi málo, preto nemá zmysel ich podrobnejšie rozoberať. Tieto prípady nie sú až také škodlivé, napríklad snaha získať dobré zamestnanie, snaha ovplyvniť výšku platu a pracovné povýšenie, snaha o ovplyvnenie dedičských závetov či snaha ovplyvniť voličov v predvolebnom boji.

Najhoršia forma mágie je čierna mágia. Jej jediným cieľom je zničiť, zneškodniť, poškodiť. Ako už bolo v úvode spomínané, patrí sem napríklad pichanie špendlíkov do bábiky.

Najhoršou formou čiernej mágie je tá, keď ľudia iných nenávidia, závidia im, ohovárajú ich alebo šíria o nich klebety. Fantómy takto vytvorené sú najsilnejšie a sú zodpovedné za smrť tisícov ľudí! Úplne najhoršie fantómy vznikajú pri klebetách a ohováraniach, pretože sa v nich združuje závisť, nenávisť a všetko ostatné zlé chcenie od všetkých zúčastnených, ktorí, hoci sami tie reči nešíria, ich počúvajú a ticho s nimi súhlasia! Je to pokrytectvo, ktoré ako obrnený pancier zahaľuje fantóma a tým mu dáva najväčšiu silu. Toto mal Syn Boží na mysli, keď hovoril: „Beda vám, farizeji a zákonníci!“

Pri čiernej mágii vzniká jediný druh fantómu, ktorý poznáte pod pojmom „mora“. Je to výhradne vraždiaci fantóm. Vychádzajúc od pôvodcu ide k obeti, ktorej pri začiatku uvoľňovania tela zo strednej hrubohmotnosti, či už pri zaspávaní alebo aj uprostred noci, priškrcuje spojovaciu šnúru medzi telami zo strednej a hrubej hrubohmotnosti. Väčšinou býva úspešný.

Neúspešný býva vtedy, keď obeť spozná, že je to mora. Táto obeť je duchovne silnejšia než duch páchateľa a moru od seba odoženie. Vtedy sa mora vráti k páchateľovi a napadne jeho samého. Keďže páchateľ je jej autorom, nesmie ho zabiť, inak by počas škrtenia vlastného pôvodcu, ktorý ju vyživuje, sama slabla a zanikala, čo nie je možné. Z tohto dôvodu mu napáda citlivé časti tela, čo vedie v priebehu niekoľkých týždňov k hrubohmotnej chorobe. Dôsledky tejto choroby môžu byť, samozrejme, i smrteľné, ale to je už iné dianie.

Obeť sa odohnaním mory neprehrešuje, lebo ju nevytvorila a iba sa bránila. Páchateľ trpí vlastným konaním, čo je v súlade so Zákonom zvratného pôsobenia.

Mora nemôže ublížiť tým, ktorých duchovný pôvod je vyšší než duchovný pôvod páchateľa, teda keď moru vytvorí napríklad duchovná iskrička, táto nedokáže zabiť ihneď vedomého ducha. Napriek tomu mu môže spôsobiť určité prekážky v spánku, ako je pocit dusenia, škrtenia či nepríjemného tlaku. –

Vráťme sa úplne na začiatok tejto prednášky. Bolo povedané, že umelé cvičenia nie sú okultizmom. Pre bližšie vysvetlenie musíme rozlišovať dva druhy cvičení – prirodzené duchovné cvičenia a umelé cvičenia.

Pokiaľ sa v živote človek niečo učí, nemôže dosiahnuť vyššie vzdelanie bez štúdia, tréningu a praktických skúseností. Nikto nebude chcieť od dieťaťa, žiaka prvého ročníka, aby riešilo zložité matematické výpočty napriek tomu, že má k tomu predpoklady a danosti. Musí sa samo namáhať a pracovať, aby to postupne dokázalo. Samé mu to do lona nespadne, hoci je chcené, aby bolo vynikajúcim matematikom.

Len kto seje, smie žať, a len ten, kto sa sám namáha, môže aj niečo získať. Každému človeku je ako dar od Boha daný sluch a zrak každého jeho tela, od duchovného cez bytostné a jemnohmotné až po hrubohmotné v ich všetkých odstupňovaniach.

Každý má nielenže právo, ale aj povinnosť tieto dary používať a tým znásobovať zverenú mu hrivnu! Dary boli ľuďom dané, teda je chcené, aby videli a počuli. Ale používať dary sa musia naučiť oni sami.

Prirodzené duchovné cvičenie znamená snahu a usilovnosť k tomu, aby sa dary ducha rozvinuli. Bez akýchkoľvek umelých pomôcok, ako sú drogy, odriekanie modlitieb alebo mantier, vizualizácia, rôzne myšlienkové postupy atď., sa musí človek snažiť zachytiť slovo či obraz z ostatných častí stvorenia. Ako školská pomôcka môže byť napríklad pobyt v prírode, úplné ticho, tmavá miestnosť či zavreté oči. Najdôležitejšie je byť uvoľnený a nesnažiť sa kŕčovite o dosiahnutie cieľa. Návod na uvoľnenie bol daný v prednáške „Bolo raz…!“

Medzi umelé cvičenia patria rôzne praktiky mystikov – presné návody myšlienkových postupov s pevne danými slovami, vizualizáciami, telesnými či dychovými cvičeniami vedúcimi prakticky k autohypnóze či autosugescii. Ďalej sem patria pracovné postupy psychoanalytikov, ktoré vedú k určitej eufórii, sugescii, niekedy k hypnóze. Veľmi nebezpečné sú i postupy niektorých „liečiteľov“, ktorí sa radi označujú ako „senzibili“, teda tých, ktorí podobne ako psychoanalytici pracujú na úrovni sugescie a eufórie.

Pri týchto cvičeniach dochádza k postupnému vysúvaniu tela zo strednej hrubohmotnosti z tela z hrubej hrubohmotnosti. Takýto stav nastáva i po užití drog, v delíriu, pri hypnóze, niekedy i vplyvom choroby. Telo zo strednej hrubohmotnosti je takto neprirodzene vypudzované do najbližšieho okolia Zeme, ktoré vôbec nie je svetlé. Pohybujú sa tam k Zemi pripútaní duchovia a je tam temný hrad nesprávnych myšlienkových foriem.^*

Najhoršie sú tie stavy, kedy dochádza len k určitej eufórii, teda vtedy, keď je telo zo strednej hrubohmotnosti vysunuté len toľko, že si to duch ani neuvedomuje. Toto sa stáva i pri náboženskom zanietení. Je to návšteva hlavnej sály temného hradu, sály nenávisti.

V prípade sugescie je to „lepšie“, telo je vysunuté „iba“ do niektorej zo vstupných brán. „Najlepšie“ je na tom klasická hypnóza, kedy sa na telo zo strednej hrubohmotnosti vrhnú temní duchovia pripútaní k Zemi a obhádžu ho svojimi temnými myšlienkami. Temný hrad vtedy nie je navštívený.

Pri normálnom spánku, ale i v prípade choroby je telo zo strednej hrubohmotnosti chránené. Táto ochrana spočíva v Zákone tiaže a v Zákone príťažlivosti rovnorodého. V týchto prípadoch môže ísť telo zo strednej hrubohmotnosti iba tam, kam podľa Zákonov patrí. Samozrejme, i do temného okolia Zeme. Ale tam idú iba tí, ktorí tam naozaj patria.

Ostatní v prípade ľahkovážnych pokusov utrpia ujmu. Najhoršie sú na tom tí, ktorí k takýmto pokusom navádzajú, a tí, ktorí ich na druhých osobách vykonávajú – už spomínaní psychoanalytici, „liečitelia“ či hypnotizéri.

Ľudia, naučte sa konečne presne poznávať pojmy a slová v ich skutočnom význame. Počúvajte svoje duchovné vedenie a mnohé sa vám ozrejmí.
____________________
* Prednáška: „Svet myšlienok“

Z knihy Pre ľudí