Kráľov máte svätých, ale cisárovnú ani jednu. Zvláštne. Ženy sa vám akosi nevydarili, pokiaľ boli na kráľovských trónoch. Je pravda, nebolo ich toľko ako mužov, veď podľa vás tam ani nepatrili. Výnimočne máte pravdu. Kráľ mal byť muž a mal mať ženu, kráľovnú a kráľovná žena mala mať muža, kráľa.

Pozrime sa na hádam najznámejšiu cisárovnú vo vašej histórii, na Máriu Teréziu. Ako prvé vám príde na um, že mala šestnásť detí, ale nie to, že zaviedla povinnú školskú dochádzku. Zaiste, tak veľa detí nemala mať a v nasledujúcich životoch sa musela naučiť, že poslaním ženy nie je byť matkou. To je však vedľajšie a čisto osobné prežitie tejto ženy.

Svojimi osvietenskými krokmi však mnohé zmenila k lepšiemu, a to práve v tých bodoch, kde by muž neuspel. Nie preto, že by on nechcel také veci zaviesť, ale preto, že by to neprijalo jeho okolie. Zdá sa vám to čudné, veď cisárovi sa predsa neodporuje, ale nie je to tak. Cisárovi sa odporuje, ale cisárovnej ťažko, obzvlášť keď má panovačnú povahu. Jej syn Jozef II. potom mohol pokračovať v reformách po mužskej línii.

Žiaľ, ani v tomto ste nepochopili pravú úlohu žien na Zemi. Stále si totiž myslíte, že ženy nemajú byť na verejnosti, teda majú sa tváriť, ako keby nejestvovali. Žiaľ, nikdy ste nechceli počúvať ženy, preto i ženské veci museli riešiť muži.

Nesprávna je vaša predstava kráľa, lebo si myslíte, že kráľ vedie vojny a jedná s inými kráľmi. Avšak kráľ nemá viesť vojny a vôbec nemusí jednať s inými kráľmi, ale kráľ má viesť ľudí k Bohu. A kráľa má viesť kráľovná. Je len smutné, že tým pár cisárovnám ste to nedovolili!

Z knihy Pre ľudí