Keď svätý Štefan v jednom z predchádzajúcich životov svätil sám seba, vynikajúco sa na tom zabával. Ani ako pápež nemal možnosť zrušiť svoje svätenie, veď predsa vykonal toľko zázrakov! Vedel, že nevykonal nič a ak sa niekomu prihodil zdanlivý zázrak, bolo to splnenie modlitby, ktorá by bola splnená aj bez neho.

Dnes máte iných „svätcov“, ktorí hovoria, že oni nie sú nič, a na druhej strane všade rozhlasujú, že všetko je len a len ich zásluha. Kým svätý Peter sa tváril ako svätec jeden deň a potom sa znovu hádal so svojím bratom, vaši „svätci“ sa tvária posvätne stále a nehádajú sa vôbec. A takto by sme mohli pokračovať.

Väčšina z tých, ktorých cirkev vyhlásila za svätých, boli obyčajní ľudia, ktorí jednoducho žili podľa Božích Zákonov. Samozrejme, práve tým, že žili podľa týchto Zákonov, všetko okolo nich pôsobilo zázračne a výnimočne. Lebo je naozaj veľmi málo tých, ktorí podľa týchto Zákonov žijú. Žiaľ, na každého takéhoto človeka vždy pripadalo desať iných, ktorí sa len sväto tvárili.

Dnes je to úplne naopak. Tí, ktorí žijú podľa Božích Zákonov, vôbec už nepôsobia na ľudí povzbudivo. Iba tí na nich pôsobia, ktorí sa tvária ako svätí. Je to preto, lebo ovzdušie tejto Zeme je otrávené tým, že väčšina ľudí sem nepatrí.

Zaiste, stále jestvujú ľudia, ktorí na vás povzbudivo pôsobia a ktorí zároveň žijú podľa Zákona. Mnohých z nich poznáte, ako bola napríklad matka Tereza z Kalkaty. No pozrite sa do zrkadla a spýtajte sa sami seba, či na vás takisto povzbudivo pôsobí najnovšia víťazka súťaže „Miss“.

Pohoršili ste sa? Tak sa pohoršujte ďalej!

Z knihy Pre ľudí