Keď prichádzate na Zem, sú vám dávané pásky na oči, aby ste nevideli do svojich minulých životov. To už síce viete, ale nie je vám známe, aké sú to pásky a čo vlastne zakrývajú.

Myslíte si, že keby ste ich nemali, vedeli by ste presné detaily vašich minulých životov. To je však najväčší omyl! Rôzne detaily zo života sú len hmotným prežívaním, ktoré nezanecháva hlboké stopy v duchu človeka. Sú preto iba časťou pamäte, ktorá je spojená s rozumom. Ten sa po smrti odpája od vás s rozkladom vášho tela.

Samozrejme, v jemnejších častiach hmotnosti sú vaše spomienky zachované, lebo rozum pretrváva dlhšie ako mozog. Je to dané tým, že rozum je vlastne jedna centrála s rôznymi výhonkami vo všetkých úrovniach hmotnosti.

Prísne vzaté, rozum tu bol skôr ako mozog a mozog sa len naň svojou činnosťou pripája. Prispieva do neho alebo z neho čerpá a po smrti sa od neho opäť odpája.

Ľudia však svoj rozum prepestovali. To sa prejavilo jeho zväčšením do obludných rozmerov. Toto prepestovanie sa muselo následne prejaviť aj v hrubej hrubohmotnosti nadmerným zväčšením predného mozgu na úkor zadného.

Teraz vo vás vzniká otázka, ako je možné, že niektorí ľudia si detailne spomenú na zážitky z minulých životov. Dokonca i zážitky v takzvaných hypnotických regresoch sa napodiv dotýkajú konkrétneho človeka a sú pravdivé, čo sa týka minulosti.

Samozrejme, hypnóza je zločin, ale tu chceme zdôrazniť iba to, že vidia a počujú to, čo sa naozaj stalo. I to je čiastočne dôsledok prepestovania rozumu, ktorý si vo svojej obludnosti pamätá i nepotrebné a nepodstatné detaily. Rozum si síce mal pamätať i minulé životy, ale vždy iba také deje, ktoré zároveň zostali v pamäti ducha. To sme však trochu odbočili.

Vráťme sa k otázke konkrétnych spomienok. Je to veľmi jednoduché dianie. V prípade spontánnych spomienok privedú bytostní nitku hmotných spomienok dotyčného človeka k nemu a spoja ho s jeho terajším mozgom.

V prípade hypnózy sa deje čiastočne to isté s tým rozdielom, že už to bytostní nerobia dobrovoľne, ale musia splniť podľa Zákona prianie dotyčného človeka. Samotnou hypnózou a jej dôsledkami sa na tomto mieste však nebudeme zaoberať.

Privedenie nitky k spomienkam je vlastne strhnutie pásky do hmotnej minulosti. Toto je jedna jediná „páska“, ktorá je duchom dávaná z hľadiska minulých životov.

Všetko, čo si duch pamätá v cite, si prináša so sebou ako dar. Iba preto je možné, že už ako malé dieťa zvládne to, čo pred storočiami nezvládli ani dospelí. Samozrejme, nejde tu o rozumové vedomosti, ale o umenie. To vám môže napríklad vysvetliť štvorročných geniálnych skladateľov.

Teraz sa pýtate, ako sa pamäť ducha môže prejaviť v spomienkach na minulosť. Je toho veľmi veľa. Najvýraznejšie sa to prejavuje v spoločnosti iných ľudí, kde vyžarovanie ich ducha vyvolá vo vás buď sympatie, alebo antipatie.

Toto sa prejavuje veľmi výrazne najmä u malých detí, ktoré sa mnohokrát zdanlivo bez príčiny rozplačú v prítomnosti osôb, ktoré k vám chodia častejšie na návštevu, či sú to dokonca vaši najbližší príbuzní. A naopak, tieto deti sa často usmievajú i na celkom neznámych ľudí. Samozrejme, po čase si zvyknú i na neprirodzený tlak ľudí, ktorí ich svojou prítomnosťou stiesňujú a potom už nezvyknú plakať. Nie je to však tým, že by sa zmenili tí dospelí, ale tým, že dieťa sa postupne naučilo prežívať tieto stavy v sebe a nedávať ich najavo.

Medzi ďalšie prejavy pamäti ducha patria i silné citové otrasy, ktoré vás potom zákonite akoby ženú na tie miesta, kde ste ich prežili. Tu si tlak týchto silných prežití môže vynútiť čiastočné prepojenie s hmotnými spomienkami, čo však nie je nesprávne.

To je dôvod, prečo sa na niektorých miestach cítite dobre a podvedome tam hľadáte nové prežitia. Môžu to byť miesta ako lesy, more, ale aj chrámy atď. Takisto sa môže stať, že ak zážitky boli veľmi silné, môžete sa snažiť vyhľadať konkrétne krajiny alebo mestá.

Takéto spomínanie si je správne, pretože vtedy je pozemské dianie prepojené s pamäťou ducha. Ak však prerastie do zbytočností, najmä typu „kto čím konkrétne bol“, je to už znovu len práca rozumu, ktorá chce to podstatné strhnúť do prachu.

To, samozrejme, neznamená, že výnimočne sa niektorí duchovia nemôžu dozvedieť, kým konkrétne boli. To sú však výnimky a môže sa to stať iba vtedy, keď sa vie, že to ten konkrétny duch nezneužije napríklad na chválenie sa.

Z knihy Pre ľudí