Zima je belavá
Jar je zase voňavá
Leto nám Plody nesie
Jeseň je Podstieľkou pre Pieseň
čo zaženie akúkoľvek Tieseň
že Rok Kolobeh svoj opäť vykoná
že Život svoj Tok zase prekoná.

Aká to Sila čo Svet celý ovíja
KTO je Správca jej,
čo Moc nad všetkým prelína
Dokonalosti tej nepochopiteľnej…

Víchor zmetie všetko,
čo v Ceste mu bráni.
Tvor dostal Cit na všetko
čo zhotoviť si chráni.

Zlatá stredná Cesta
je to, čo pestovať máš.
Bo v Mierumilovnosti tej
celý sa vtedy trblietaš.

Zhon je všetkého Nadmiera
Mdloba sa len tak poneviera
zato tak akurát pre Čin to je
on o tom vie už svoje.

Bo Stvoriteľ utkal ťa tak
Nohami na Zemi pevne stoj
nie menej však Duchom hore
tak v Ústrety ti pobeží
tvoje nebeské Zore.

Láska Stvoriteľa len tak
môže ti byť ukázaná
len keď v Ústrety MU bežíš
vtedy cítiš, ako je opätovaná.

Vtedy chyť a vyzdvihni Dušu svoju vrelo
ako sa ti oddávna, ako sa ti chcelo.
Pane vidím, cítim, aký som malý,
no v Lúči Tvojom Všemocnom Dielo sa mi zdarí!