Keď spáchate niečo nesprávne, viete, že to musíte odčiniť. Zároveň viete, že hmotné sa musí odčiňovať v hmotnom. Viete aj to, že niekedy odčinenie môže byť symbolické. Zároveň vám je známe, že nikto nemôže odčiňovať za niekoho iného. Napriek tomuto všetkému neviete to podstatné, a síce, ako odčiňovanie prebieha.

Mnohokrát si myslíte, že už samotným prežitím sa niečo automaticky odčiňuje. To však nie je pravda. Na to, aby nejaké dianie mohlo byť odčinené, musia byť splnené, ako všade inde, tri podmienky. Sami uvidíte, aké ťažké je ich naraz splniť.

Ako prvá podmienka je, či sa konkrétne dianie vôbec môže spojiť so skutkom, ktorý máte odčiniť. Už táto samotná podmienka je splnená málokedy. Myslíte si napríklad, že ak niekto, povedzme, z dôvodu nesprávneho fungovania štátu musí trpieť hladom len preto, že si nemôže nájsť prácu, tak niečo odčiňuje. Takéto dianie však väčšinou nie je žiadne odčiňovanie, ale obyčajná bezprávosť.

Samozrejme, tu i tam sa môže stať, že dotyčný si týmto niečo odčiní, ak napríklad patril medzi tých, ktorí niekedy konali rovnako ako súčasné vedenie štátu. Pretože však hladovanie nikdy nie je chcené, lebo sa tým podporuje nesprávne vyžarovanie krvi, môže k tomu dôjsť len vo výnimočných prípadoch.

K tomu, aby ste mohli spoznať, či nejaké dianie môže byť odčinením, musíte spoznať i druhú podmienku. Tá je, či človek spozná, že to, čo sa mu deje, si zavinil svojím nesprávnym konaním on sám. Je zvláštne, že práve tí, ktorí si niečo majú prežiť, a teda dianie je pre nich chcené, mu väčšinou pripisujú náhodnosť a naopak, náhodnému dianiu pripisujú zákonitosť.

Najčastejšie sa zamieňa náhodné dianie, ktoré vychádza napríklad z politických pomerov, s dianím, ktoré vychádza z vlastného vnútorného chcenia. Samozrejme, z podmienky vedomého spoznania, že za všetko si môžeme sami, nevyplýva automaticky, že spoznáme, či to-ktoré konanie je alebo nie je odčinením. Najmä pri symbolických odčineniach to často nespoznáme, pretože nikto nebude hľadať napríklad v zdvihnutej vreckovke pravé odčinenie.

A tu sa dostávame k tretej podmienke odčinenia, ktorá sa nazýva ako „prežívanie“. Prežívať znamená žiť prítomnosť, teda v žiadnom dianí nehľadať minulosť. Ak si totiž niekto myslí, že aktuálnym ťažkým prežívaním niečo odčiňuje a cíti sa preto už oslobodený, ešte viac sa zväzuje! Vtedy, ak by aj to konkrétne dianie mohlo byť odčinením, kvôli jeho vnútornému postoju sa ním nemôže stať a navyše tento vnútorný postoj dotyčného ešte viac zaťaží.

Vzniká teraz vo vás otázka, ako máte teda vedieť, či niečo odčiňujete alebo nie. Je to jednoduché. Pri odčiňovaní sa odľahčuje váš duch a vy i fyzicky cítite túto ľahkosť. Keď sa potom spätne, a to musíme zdôrazniť, spätne pozriete na to-ktoré dianie, spoznáte, že to bolo práve ono, ktoré vám tento cit umožnilo. Vtedy môžete mať ozajstnú radosť, že sa vám podarilo niečo odčiniť, čo vám môže dať veľkú nádej a vzpruhu do budúcnosti.

Z knihy Pre ľudí