Už sme písali v prednáške „Vernosť“, že odpustenie neznamená zabudnutie. Čo teda znamená skutočné odpustenie? Aby ste to mohli pochopiť, musíme sa pozrieť na odpustenie vo svetle Trojzákona. Iba v tomto poznaní je možné tento pojem plne pochopiť.
Odpustenie v Láske je základom všetkého. Táto časť odpustenia vám bude najbližšia. Znamená, že zabúdate na to, čo sa stalo.
Teraz nachádzate v týchto slovách zdanlivý rozpor. Bolo povedané, že odpustenie neznamená zabudnutie, a teraz hovoríme, že odpustenie v Láske znamená zabúdanie. Tento rozpor je len zdanlivý, lebo zabúdanie neznamená zabudnutie.
Zabúdanie znamená, že keď sa s dotyčným stretnete, nespomeniete si na jeho prehrešok. To neznamená, že o ňom nebudete vedieť, ale ako prvý vám jednoducho nepríde na um. Toto je však možné iba vtedy, ak sa ten dotyčný zmenil tak, že svojím konaním už prehrešok viac nepripomína. Pokiaľ to neučiní, ťažko môžete hovoriť o zabúdaní, pretože vám to on neumožňuje.
Ako je možné odpustiť v takomto prípade? Musí nastať iná časť, a síce odpustenie v Spravodlivosti. Odpustenie v Spravodlivosti znamená prísne pokarhanie takou formou, aby to ten dotyčný prestal robiť. Tým sa dáva automaticky základ pre odpustenie v Láske.
Formu pokarhania nie je možné vo všeobecnosti dať, pretože to závisí od každého jednotlivca, aká forma je preňho najvhodnejšia. U niekoho stačia ostrejšie slová, u iného to musí byť napríklad i vylúčenie z pobožnosti na určitý čas a u ďalšieho to môže byť dokonca i odňatie kríža.
Tieto formy nezávisia od hĺbky poklesku, ale od toho, či sa dotyčný chce alebo nechce zmeniť. V tomto bode mnohokrát robíte chyby. Neskúmate totiž dobré či zlé chcenie dotyčného, ale to, do akej miery sa vás jeho konanie dotklo. Potom sa často stáva, že dotyčný sa uzavrie, a preto nemôže dôjsť k tretej forme odpustenia, k odpusteniu v Čistote.
Pokiaľ ste dotyčnému odpustili v Láske i v Spravodlivosti, potom môžete odpustiť i v Čistote. Ale vždy iba potom, nikdy nie predtým. Odpustenie v Čistote znamená, že zmenou svojho správania sa dotyčný zmenil natoľko, že svojou Čistotou je na rovnakej úrovni ako vy, a preto si pokojne môže spolu s vami zasadnúť za jeden stôl.
Tu vzniká otázka. Čo ak sa dotyčný nezmení? Potom totiž nie je možné odpustenie ani v Láske a, samozrejme, ani v Čistote. Tento prípad je, žiaľ, najrozšírenejší. V takom prípade vám nezostane nič iné, než čakať, až sa dotyčný očistí, hoci by to malo trvať i stáročia.
Teraz vo vás vzniká ďalšia otázka. Čo má odpustenie spoločné s očistením, veď vy ste predsa, podľa vašej mienky, už dávno odpustili všetkým, ktorí sa na vás nejako previnili?
Nie, to nie je pravda! S každým sa musíte stretnúť osobne tu či na druhom brehu a odpustiť mu. Lenže pokiaľ bude vo vás čo i len matná spomienka na to, že práve tento človek vám ublížil, ste stále s ním zviazaní väzobným putom, ktoré sa môže rozťať až vtedy, keď toto puto – hoci i násilím – bude od neho odňaté.
To však znamená, že sa nemôžete vrátiť domov, ale môžete sa dostať iba na prah domova. Hoci vás toto puto nepúta k Zemi, púta vás k dotyčnému, ale nesťahuje vás za ním. Dobrovoľne by ste za ním mohli zostúpiť iba vtedy, ak by to bolo súčasťou vášho poslania.
Teraz máte v hlave zmätok, pretože ste si o odpustení mysleli niečo iné. Zabúdate však, že v bolestnom procese očisty budú rozomleté i tieto putá, takže pokiaľ ste odpustili v Spravodlivosti, samočinným pôsobením Zákona odpustíte aj v Láske i v Čistote.
Teraz sa budete opäť pýtať. Ako je možné, že vlákna odpustenia vás zdržujú vo vašom vzostupe?
Nie, nezdržujú vás. Tieto vlákna vás ťahajú nahor a spolu s vami aj tých, ktorým máte odpustiť. Je to tak preto, že tieto vlákna sú pre nich nutnými mostami k začatiu stúpania. To je presný význam slov Syna Božieho: „Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, a komu ich zadržíte, tomu budú zadržané.“
Preto i Syn Boží Ježiš musel čakať na hranici božsky-bezbytostnej ríše pred znovuzjednotením so svojím Otcom, kým neprišiel druhýkrát k Zemi a neodovzdal svoju misiu do rúk Syna Človeka. Tým Mu odovzdal i tieto putá a sám sa mohol znovuzjednotiť s Otcom.
Syn Človeka potom musel na druhom brehu čakať až do otvorenia výlevky, kde sa tieto putá temných ľudí rozomleli, a On mohol zasadnúť na svoj prestol. Samozrejme, tieto vlákna oslobodenia už nebudú tvoriť mosty k týmto duchom, lebo oni následne stratia v očistnom procese svoje vedomie a musia začať svoj vývoj odznovu.
Z knihy Pre ľudí