Vernosť stojí pred vaším zrakom ako obraz Čistoty. Je to tak správne, lebo vernosť je naozaj jej obrazom. Prejavuje sa vo všetkých oblastiach vášho života. No najviac ju pociťujete v partnerských vzťahoch. A hoci sa s tým stretávate na každom kroku, mnohí si neviete ani len predstaviť, čo by ste práve vy robili, keby sa ukázalo, že váš partner vám bol neverný.

Nehovorte vopred žiadne závery, pokiaľ ste to sami nezažili. Boli by ste prekvapení, ako sa ľudia vo vyhrotených situáciách správajú. Zvyčajne úplne opačne než obvykle. A tak tí, ktorí sa zastrájajú, že v prípade nevery by toho druhého „zabili“, sú zvyčajne prví, ktorí za ním utekajú a hľadajú stratenú spoločnú reč. No tí, ktorí sú sami neverní, toto zvyčajne od svojho partnera neznesú a vzniká veľa tragédií.

Keď sa nad tým zamyslíte, je to presne podľa Zákona, že u druhých hľadáte také vlastnosti, aké máte vy sami.

Nechajme teraz rôzne správanie ľudí a pozrime sa na to, aké má byť správne správanie z hľadiska Zákona. Ani jedno z doteraz uvedených konaní totiž nebolo správne. Je to preto, že neviete, čo znamená slovo „odpustiť“.

Myslíte si, že odpustiť znamená zabudnúť a tváriť sa, akoby sa nič nestalo. To je však pokrytectvo, pretože si duchom budete pamätať úplne všetko. Po svojej smrti, keď od vás odpadne pozemský rozum, s úžasom zistíte, že si to skutočne ešte stále pamätáte. Mylne sa domnievate, že pamäť je iba vecou rozumu. Je to aj vlastnosť ducha, teda citu, ktorý, ako viete, je večný.

Teraz si myslíte, že to musí byť hrozné stále si vo večnosti pamätať, kto vám kedy ublížil. Toto je však opäť mylné poňatie. Cit si nepamätá, kto vám ublížil, to je vecou len rozumu. Cit si pamätá len jedno, prežitú bolesť. To je poklad, ktorý mu nie je možné odňať.

Vráťme sa teraz k pozemskému odpusteniu. Odpustenie neznamená zabudnutie, ale niečo úplne iné. Zabudnúť by totiž znamenalo okrem iného stratiť potrebnú pozemskú bdelosť. Pravé odpustenie spočíva len v cite, ktorý u odpúšťajúceho vyvolá tlak vedúci akoby k odhodeniu bremena a vydýchnutiu si. To neznamená, že sa na toho druhého bude usmievať, práve naopak, môže mu dať dosť hlasno najavo, čo si myslí.

Ak sa nevera vyskytne v prípade dvoch ľudí spolu pozemsky žijúcich, je snaha o pokračovanie tohto spolužitia najväčším bláznovstvom. Nevera je poškvrnenie Čistoty v takom silnom meradle, že siaha až za tento pozemský život. Vždy musí byť uzavretá až na druhom brehu, kde sa títo dotyční musia spolu stretnúť, a tak spolu precítiť, či ešte chcú spolu prebývať. Pretože tam si duch už nepamätá, kto bol komu neverný, je schopný vycítiť, či ten, kto poklesol, to aj skutočne napravil zmenou svojho cítenia.

Nemyslite si však, že je to ľahké, pretože vo väčšine prípadov to trvá celé stáročia, kým takýto duch dôjde k poznaniu. Vtedy naozaj v pozemskom platí ono známe, že nemáte žiť s niekým, koho si nemôžete vážiť. Neznamená to, samozrejme, že s ním nemáte komunikovať či dokonca spolupracovať v tých oblastiach, ktoré sú pre pozemský život nevyhnutné. Môžete zostať priatelia, ale nie manželia.

Z knihy Pre ľudí