Duchovná iskra spejúca k dokonalosti

V prednáške „Dokonalosť tvora“ sme písali o tom, ako je možné, že môžete na Zemi naraz milovať viacerých duchov. Samozrejme, ako partnera môžete mať vždy len jedného, pretože tak vám to prikazuje váš prirodzený stud.

Budete sa teraz brániť, že ako môžete milovať viacerých, keď máte manžela, manželku. Toto je stupeň, kedy sa vaša duchovná láska dokáže priblížiť ku svojej dokonalosti. V skutočnosti necítite k nikomu z nich ani menšiu, ani väčšiu lásku. Vždy je to rovnako silná láska. K tomu, aby ste s niekým mohli žiť ako partneri, musí však byť splnených ešte niekoľko predpokladov, o ktorých sme si písali v prednáške „Partnerská vernosť“. Okrem nich, samozrejme, určitú rolu hrá i primeraná telesná príťažlivosť. Toto všetko spolu vedie k odhaľovaniu tajomstiev bytia.

Namietate, že ako môžete milovať viacerých, keď bolo povedané, že pravé manžel­stvá sa uzatvárajú v nebi. Namietate, že tam musí byť nejaký rozpor, pretože ešte aj v manželskom sľube sa hovorí: „S tebou nahor, ku Svetlu!“ Tieto rozpory však vo vás vznikajú iba preto, že tak ako vždy duchovné stŕhate do hmotného a naopak, hmotné chcete povýšiť na duchovné. Čo to teda znamená, že pravé manželstvá sa uzatvárajú v nebi?

Viete, že tu nie ste prvý a možno ani posledný krát. V každom živote ste mohli mať a mnohokrát aj mali ako manželov tých najrôznejších duchov. S väčšinou z nich ste uzavreli pravé duchovné manželstvo v nebi. Takže koľko tých právoplatných duchovných manželstiev máte?

Jediná správna odpoveď je, že všetky a zároveň ani jedno. Všetko boli naozaj duchovné manželstvá počas vášho života na Zemi. Po smrti ste sa všetci rozišli do tých najrôznejších častí záhrobia podľa stupňa svojej zrelosti. V mnohých prípadoch vaše manželstvo pokračovalo aj tam, pokiaľ ste boli spolu, a v mnohých prípadoch zaniklo skôr, než ste vôbec zistili, kde ste.

Sľub „S tebou nahor, ku Svetlu!“ je v prvom rade záväzok, že budete žiť tak, aby ten druhý mohol ísť ku Svetlu. Potom však i vy žijete tak, že tam môžete ísť, a preto vaša cesta môže byť spoločná.

Keď prídete domov, sami zistíte, či tam, kde je čisto duchovný raj, chcete naozaj vo večnom bytí s týmto partnerom byť. Nebúchajte sa päsťou do pŕs, že to viete, lebo v skutočnosti to vôbec neviete. Váš obzor je teraz veľmi malý, menší, než si myslíte, a vôbec neviete, lebo to nemôžte vedieť, aké je to vôbec bytie čo i len v záhrobí, nieto ešte v duchovnej ríši. Pokiaľ ste na Zemi, ani to nikdy nemôžete vedieť.

To je aj omyl všetkých jasnovidcov, ktorí si myslia, že niečo poznajú. Niečo poznať znamená prežiť a niečo prežiť znamená byť osobne prítomný so všetkými svojimi zmyslami. Nech by mal jasnovidec otvorený aj ten najvyšší zrak, vždy vidí či počuje len určité maličké obrazy z celého skutočného diania. Tieto obrazy môžu byť veľké, nádherné, hocijako slávnostné⁠⁠ … no sú to len obrazy, ktoré sú smerom nadol odovzdávané, aby sa i v nižších častiach stvorenia mohli pochopiť súvislosti.

A preto nech ste v doterajších prednáškach počuli čokoľvek a nech to bolo akokoľvek vznešené či veľké, boli to vždy len obrazy, ktoré vám k tomu povolaní smeli odovzdať. Ak však budete tvrdiť, že podľa vášho poznania napríklad jemnohmotnej ríše je to inak, nevedome sa vystavujete tomu, že sa vás každý môže opýtať, kedy a kde v tomto živote ste tam boli a ako ste sa tam svojím hrubohmotným telom dostali. Aj keď absurdná, nie však nesprávna otázka môže byť, či tam premáva autobus a z ktorého nástupišťa odchádza.

Z knihy Pre ľudí