Rodinná idylka. Je nedeľa poobede. V pohodlných kreslách pri kozube sedia manželia. Domáci pán číta noviny a popíja kávu. Domáca pani okolo neho šteboce, číta kuchársku knihu a pripravuje sa na budúci týždeň. Keď muž dočíta noviny, žena mu podá kabát, starostlivo ho opráši a vyprevadí ho.

Muž odíde do svojho pánskeho klubu. Žena uprace riad, umyje ho, napraví dečky, vzorne zarovná kreslá. Potom sa sama upraví a odíde za svojimi priateľkami do dámskeho klubu. Tam spolu s ostatnými ženami preberú uplynulý týždeň, najmä to, čo varili a čo na to hovorili ich muži. Potom si spolu prejdú módne časopisy s módnymi účesmi a zhodnú sa, že primerané farbenie vlasov vo vyššom veku prospieva dobrým medziľudským vzťahom. Spoločne skritizujú najnovšiu kuchársku knihu, ktorú si posledne zbytočne kupovali, lebo recepty v nej nie sú dobré. Nikoho neohovárajú a ani neklebetia, lebo to sa predsa nepatrí a ony sú predsa vzorné dámy, manželky a matky.

Muži si medzitým v klube zahrajú bridž, prípadne biliard, ochutnajú novú whisky a spoločne sa rozprávajú o tom, aké milé a krásne ženy majú. Všade panuje mier a harmónia.

V podvečer sa ženy rozídu domov, aby pripravili teplú večeru. Zakrátko, akoby podľa presného plánu, prídu ich muži práve vtedy, keď ony prestrú na stôl. Spoločne si zasadnú a pri vynikajúcej večeri sa rozprávajú o vzájomnej láske a oddanosti.

Takáto idylka pokračuje deň za dňom, týždeň za týždňom. Ľudia sa cítia šťastní, lebo sa nikdy nehádajú, príbytky majú vždy upratané a čisté. Muži majú vyžehlené ešte aj ponožky a, rovnako ako ženy, chodia oblečení ako zo škatuľky. – –

Predchádzajúci príbeh, nech sa naň pozriete z ktorejkoľvek strany, sa vám možno bude zdať bláznivý, utopistický, nereálny, niekomu možno i ideálny či až príliš realistický. Jedným slovom, niekto sa v ňom spozná, iný v ňom nájde svoj cieľ a iného, naopak, zarazí.

Málokto z vás si však všimol, že manželia sa nerozprávali o vernosti, ale o oddanosti. Tento výraz nebol zvolený náhodou, pretože bytostná oddanosť je skutočným chcením týchto ľudí. Nie však oddanosť Bohu, čo by bolo ešte správne, i keď u duchov nemožné, ale oddanosť jeden druhému, ktorá sa prejavuje v tej najhoršej forme, v zotročení ženy, ktorá nemyslí na nič iné, len ako uhovieť svojmu mužovi.

Muži pokrytecky hovoria o láske, pričom však svoje ženy v skutočnosti nepovažujú za nič iné ako za prítulné domáce zvieratká, ktoré im varia, žehlia, upratujú … za čo sa im milostivo povoľuje rozprávať sa s inými ženami o varení, žehlení a upratovaní. Ako vrcholná odmena je potom bozk na líce na dobrú noc.

Teraz ste zarazení, lebo ste sa s takýmto konaním podľa vášho názoru ešte nestretli. Ako hlboko sa mýlite. Stretávate sa s ním denne a všade okolo seba.

Takéto konanie vytvorilo tie najväčšie a najbizarnejšie útvary, mestá a krajiny na druhom brehu. A čo bude pre vás ešte prekvapujúcejšie, mnohé tieto domy a krajiny sa pýšia pseudo rovnoramenným krížom v kruhu ako svojím znakom. Preto „pseudo“, lebo skutočný rovnoramenný kríž nemôže nad takýmito mestami nikdy zasvietiť.

Z knihy Pre ľudí