Správne pôsobenie žien

Žena je paňou domáceho krbu. Pod týmto sa vám zvyčajne vynorí obraz domácej popolušky, ktorá upratuje, varí, žehlí atď. Keď si k tomu ešte pridáte, že žena sa nemá stavať do popredia, dostanete výsledný obraz zakríknutého vtáčaťa, ktoré radšej nemá ani len nos odtrhnúť od sporáka. To je vaša predstava domácej panej, ktorá nemá pôsobiť na verejnosti.

Teraz sa ešte prekvapene pýtate, čo je na tejto predstave nesprávne. Úplne všetko!

Ako na prvé sa pozrime na paniu domáceho krbu. Domáci krb neznamená sporák, na ktorom sa varí! To je základný omyl, ktorý v sebe nosíte. Pani domáceho krbu by sa radšej mala nazývať „kráľovná“. Kráľovná však nie je slúžka, ktorá utiera prach, vysáva alebo varí. To robia sluhovia.

Samozrejme, nie v každej domácnosti môže byť služobníctvo. V takom prípade si tieto práce musia rozdeliť rovnomerne muž i žena tak, aby ani jeden z nich nebol preťažený. Žiaľ, práve mužom sa zdá veľmi nedôstojné upratovať! Vaši pápeži sa to neboja povedať ani verejne. A preto, že je to také podradné, tak to musia predsa robiť ženy, lebo muži musia stáť na verejnosti.

Tu sa dostávame k druhému bodu, čo je a čo nie je verejné pôsobenie žien. V tomto okamihu sa pred vami vynoria postavy kráľovien, cisárovien, predsedkýň vlád, prezidentiek a iných. Na všetky sa pozeráte s falošnou ľútosťou a myslíte si: „Chudery, ktoré nevedia, ako je taká práca pre ne nevhodná!“

Zaiste, v mnohých prípadoch tieto ženy pôsobia ako muži. V mnohých, ale nie vo všetkých. Alebo si myslíte, že i to je úlohou mužov, aby prijímali zákony o ženách? Tam, kde sa to stalo, sa ženy hodnotia menej ako zvieratá! Je veľmi nesprávne, že ženy museli o svoje práva bojovať a ešte nesprávnejšie je, že vlastne k tomu boli donútené mužmi.

Tu nejde o volebné právo či podobné hlúposti, ktoré sú tak či tak len rozumovým výmyslom, ale o ženu ako takú. Hoci úlohou ženy nie je materstvo, i ono je tu a musí tu byť, pokiaľ budete žiť v hmotnosti. Pozrite sa na svoje zákony, čo hovoria v tejto oblasti, a zdesíte sa. Vôbec tu nejde o to, či zákon umožňuje legitímne vraždy nenarodených detí. Tu ide o to, že žena má odrodiť, potom jej dáme veľkoryso týždeň na zotavenie a potom znovu musí začať pracovať ako muž. A keď nie, tak jej dáme na dva týždne „žobračenku“ a potom ju donútime. Takto je to vo väčšine štátov vašej Zeme.

Z knihy Pre ľudí