„Žite prirodzene podľa Zákonov, ktoré Boh votkal do tohto stvorenia!“

Tento príkaz poznajú takmer všetci ľudia a mnohí hľadajú tomu zodpovedajúce formy. Mnohé z nich poznáte ako únik pred realitou. Sú to tie formy, pri ktorých ľudia, ktorí cítia, že súčasné dianie je proti Vôli Božej, idú do opačného extrému a odmietajú všetko, čo nie je podľa nich v súlade s prírodou. Stávajú sa však rušiteľmi harmónie, pretože nežijú prirodzene. Neznamená to, že prirodzene žijú ostatní ľudia, ale to, že jedno nesprávne nahradili niečim iným nesprávnym.

V pozemskom prežívaní je ťažké nájsť cestu hrubohmotnosťou, ktorá by v súčasnosti bola taká, že na nej čo len jeden jediný raz nedôjde k takému dianiu, ktoré nie je úplne v súlade s Božou Vôľou.

Pýtate sa, ako je to možné? Jednoducho tak, že nežijete v izolácii a vaše okolie nežije podľa Božej Vôle. Nemusíte mu azda robiť ústupky, ale na druhej strane, nemôžete žiť presne tak, ako by ste mali. Jednoducho vám to nedovoľujú pozemské podmienky.

Žiť prirodzene tiež neznamená byť vegetariánom alebo vegánom alebo vyhýbať sa prirodzeným technickým vymoženostiam. Mnohé veci v oblasti techniky nie sú zlé, i keď mnohé iné sú. Zaiste nikomu nepríde na um, že nôž, ktorým sa krája chlieb, je nepotrebný. Choďte však za tým, ako vzniká, a zistíte, že je tam veľká technika, ktorá má v tomto prípade svoje miesto. Na druhej strane, načo sú vám zbrane, raketoplány či lietadlá.

Žiť prirodzene musí znamenať niečo iné. Je to zžitie sa s celým stvorením odhora až dole, aby ste ho spoznaním svojho miesta začali rešpektovať a tým sa zaradili v súzvuku a harmónii do tkania, ktoré v tomto stvorení prebieha.

Viete, že tí, ktorí toto tkanivo vytvárajú, sú bytostní. Preto žiť prirodzene znamená ich počúvať a dobrovoľne, z vlastného chcenia sa riadiť ich radami. Až potom zistíte, čo je prirodzené a čo nie v pozemskom žití. Skôr to nedokážete jednoducho preto, že tkanivo vy sami nevytvárate, ale len zafarbujete niektoré vlákna. Aby ste prehliadli, či je toto tkanivo pekné alebo nie, museli by ste ho sami tkať a tým vedieť, od koho a prečo vychádza taká a onaká farba.

Nie je možné dať všeobecné rady k tomu, ako žiť z pozemského hľadiska prirodzene, lebo to, čo je prirodzené v Afrike, je neprirodzené v Európe atď. Napríklad poobedňajšia siesta je v južných krajinách nevyhnutnosť, kým v severných plytvanie časom.

Žiť prirodzene je veľká úloha, ktorú má každý zo stvorených. V súčasnosti však žijú prirodzene len bytostní. Od nich sa treba učiť, čo, kedy a kde je alebo nie je prirodzené.

Niektoré všeobecné rady sa však predsa len dajú dať. Mnohé z nich už poznáte zo Zaviatych dôb, ako napríklad, že budúci kráľ sa má od detstva naučiť, že je kráľ, a nie sluha, inak sa nenaučí správne vládnuť. Takto to však ide vo všetkých pozemských povolaniach až do tých najjemnejších odtieňov. Lekár má liečiť, učiteľ učiť a stolár vyrábať nábytok. Potom majú radosť z práce, a to je najlepší predpoklad, aby i do nej zaviedli žitie Slova.

Každému je pri jeho duchovnom povolávaní dávaná taká úloha, ktorá väčšinou úzko súvisí s tým, aké je jeho momentálne pozemské povolanie. Výnimky sú tam, kde sa toto pozemské povolanie nezachvieva s danosťami ducha. Preto si má každý precítiť, aké je jeho pravé pozemské povolanie a tým sa mu otvorí i cesta k hľadaniu toho duchovného. Ak takýto duch precíti, aké je jeho duchovné povolanie, dostane sa do súladu s tkaním a potom môže začať žiť prirodzene.

Z knihy Pre ľudí