Mnohí z vás sa už stretli s otázkou, či sa duchovná iskrička môže ďalej štiepiť alebo nie. Túto otázku často kladú najmä tí čitatelia Posolstva Grálu, ktorí v prvých verziách čítali, že za určitých okolností sa duchovná iskrička štiepiť môže, a zároveň v neskorších verziách Posolstva Grálu čítali, že duchovná iskrička sa neštiepi.

Mnohí hľadajú v týchto slovách rozpor, avšak je to iba rozum, ktorý im bráni v prehliadnutí a v prísnom skúmaní, či náhodou obidvoje tvrdenia nie sú pravdivé. Pozrime sa na to, prečo sa duchovná iskrička neštiepi a za akých okolností sa štiepi.

Duchovná iskrička je najmenšia možná časť z ducha, ktorá ešte môže nadobudnúť vedomie. Akékoľvek jej ďalšie štiepenie by ju zbavilo tejto možnosti, čím by klesla pod úroveň zvierat, pretože aj tie nadobudnúť vedomie môžu. Preto sa duchovná iskrička v raji ďalej neštiepi, ale zostupuje do hmotnosti za účelom vývoja k sebavedomému duchovi. Ako dar si nesie slobodnú vôľu, ktorá je neoddeliteľná od duchovného.

Počas tohto zostupu sa niektoré iskričky rozhodnú pôsobiť aktívne, preto od seba odvrhujú časť svojej bytostnosti, ktorú pasívne prijímajú iné iskričky, čím sa rozdelia do dvoch veľkých skupín.

Odvrhnutie časti bytostnosti neznamená štiepenie duchovnej iskričky, lebo je to dávanie, za ktoré v zmysle Zákona zvratného pôsobenia príjme táto aktívna iskrička nazad od pasívnych iskričiek dar ochrany. Preto musí aktívne chrániť pasívne, lebo má práve túto vlastnosť navyše.

Každá iskrička však v sebe nesie naraz aj aktívne, aj pasívne, keďže časť bytostnosti a časť ochrany, ktorú si dve iskričky vymenili, ešte neznamená, že stratili celú bytostnosť či ochranu, ale iba sa zmenil pomer.

V ďalšom vývoji nastávajú viac než výnimočne situácie, keď sa niektorá iskrička rozhodne výlučne pre aktívne alebo pasívne pôsobenie. Vtedy dochádza k rozštiepeniu na dve časti, ktoré sú však spojené vláknom spoločného vedomia a musia sa znovu spojiť, inak by ich ďalší vývoj nebol možný. V následnom živote na Zemi takéto iskričky zistia, že sú „polovičné“, a po smrti sa pomerne skoro znovu spoja do jednej.

Počas svojho vývoja činí duchovná iskrička zo slobodnej vôle rozhodnutia, ktoré v zmysle Zákona zvratného pôsobenia jej prinášajú poznanie, a takto je unášaná rôznymi úrovňami jemnohmotného a hrubohmotného sveta, až kým sa nevráti späť domov.

Slobodná vôľa je však veľmi mocný nástroj, a to mocnejší, než samotný duch, ktorý týmto nástrojom narába. Slobodná vôľa je ako keby šošovka, cez ktorú prúdi Božia Sila a duch ju len nastavuje určitým smerom. Je to podobné, ako keď stlačením jedného gombíka spustíte alebo zastavíte povedzme chod celej továrne.

V prípade, že duch zo svojej slobodnej vôle poruší prikázanie „Nezabiješ!“, dochádza k  zvláštnemu dianiu. Slobodným rozhodnutím sa rozhodol odobrať niekomu život. Pravdaže, nemusí ísť len o hrubohmotnú, ale aj o duchovnú vraždu.

Pozrime sa teraz, čo sa deje v zmysle Zákona zvratného pôsobenia s duchom vraha. Pretože sa rozhodol odobrať niekomu život, je tento život odobraný od neho, a to tým, že dochádza k štiepeniu jeho duchovnej iskričky. Každou vraždou sa od neho odštiepi maličký kúsok, ktorý voľakedy ľudia videli a tieto útvary nazvali ako „erínye“. Erínye zamorovali vzduch všetkým, až nakoniec prenasledovali svojich pôvodcov.

Preto sa môže povedať, že tieto duchovné iskričky klesli pod úroveň zvierat, lebo strácajú možnosť nadobudnutia vedomia a zároveň ich jemnohmotné telá prestávajú mať ľudské formy a nadobúdajú formy ohyzdných oblúd. Tým však nestrácajú duchovný pôvod, preto sa pri reinkarnácii musia narodiť znovu ako ľudia.

Zároveň sú s týmito odštiepkami spojení duchovnou šnúrou, ktorá však neumožňuje plnohodnotné spojenie v oblasti vedomia. To však neznamená, že by sa títo ľudia museli na Zemi javiť ako primitívi. Práve naopak, mnohokrát sú to rozumovo vyspelí ľudia s vysokým pozemským vzdelaním a svoju skutočnú vôľu vedia veľmi šikovne maskovať. Medzi takýmito ľuďmi nájdeme mnoho náboženských fanatikov, extrémnych nacionalistov atď.

Počet takýchto odštiepkov, teda erínyí, ktoré dokáže vytvoriť jeden duch, je veľmi veľký a  blíži sa k miliónom. So vzrastajúcim počtom však zároveň klesá aj pozemské vedomie týchto ľudí, takže nakoniec sa môžu narodiť medzi ľuďmi, ktorých nazývame ako „primitívni“. Kým však dospejú k tomuto bodu, môžu uplynúť tisícročia.

Nemýľte si však primitívov s nedospelými iskričkami, teda s tými, ktoré sa napríklad z  vlastnej pohodlnosti ešte nevyvinuli a ktoré sa rodia v detských národoch. I keď, pravdaže, aj tu sa môžu narodiť ľudia, ktorí si odštiepili časť svojho vedomia, pokiaľ ich tam pritiahne Zákon príťažlivosti rovnorodého, a preto sa aj v týchto národoch nájdu vrahovia.

So svojimi odštiepkami sa títo duchovia musia znovu spojiť, lebo nie je možné, aby bez nich pokračovali ďalej vo vývoji ako duchovia. Keďže tieto erínye boli v Súde odvedené do ťažkohmotnosti, každý jeden taký duch tam bude musieť ísť, aby sa s nimi mohol opäť spojiť.

Erínye nesú v sebe časť nesprávnej vôle – zabíjať. O to ťažšie to budú mať duchovia pri tomto procese, lebo ešte pred tým, než sa očistia sami, musia očistiť každú takúto odštiepenú časť ich ducha.

Z knihy Pre ľudí