Nedôvera vládne medzi čitateľmi Posolstva Grálu. Nedôvera vo všetkých smeroch. Jedni nedôverujú druhým, lebo si myslia, že chcú uchopiť moc, pričom tí druhí chcú v skutočnosti pomáhať. Tretí nedôverujú štvrtým, lebo si myslia, že čítajú falošné Posolstvo Grálu. Ďalší nedôverujú iným, lebo si myslia, že len oni sú oprávnení vykladať Slovo Pravdy.

A tieto semená nedôvery už zapustili také hlboké korene, že tí, čo mali tvoriť jeden jediný kruh Grálu, sú dnes roztrúsené skupinky, ktoré vedú hado-myšie vojny medzi sebou. Preto je potrebné raz a navždy vytrhnúť toto semeno nedôvery, lebo pokiaľ sa tu bude nachádzať, nemôže nastať pravá výstavba ríše mieru na Zemi.

Nech je preto poukázané na všetky korene sváru vo svetle poznania diania, ktoré tu bolo a aj je.

Hlavný koreň sváru spočíva v nepochopení toho, čo je veniec žiarenia, ktorý spája duchovnú nádobu na Zemi napríklad s nádobou v prastvorení. Nikdy, vskutku nikdy nemôže byť spojený vencom žiarenia niekto s niečím, pokiaľ to nezodpovedá jeho pôvodu.

Preto pozemská matka Syna Božieho a aj pozemská matka Syna Človeka mali pôvod praduchovný na úrovni Bieleho zámku. V určitom čase, keď to bolo pre ich pôsobenie nevyhnutné, boli spojené vencom žiarenia s touto úrovňou. Nádoby v Bielom zámku, s ktorými boli vtedy spojené, bol v skutočnosti ich praduchovný šat, ktorý tam museli zanechať pri ponáraní sa do nižších úrovní stvorenia.

V týchto nižších úrovniach dostávali potom príslušný hutnejší záhal, ktorý im umožnil, aby tadiaľ mohli prejsť, až kým neboli zakotvené v hrubohmotnosti v pozemských telách. Súčasťou týchto záhalov boli i pásky, ktoré im potom umožňovali pôsobiť v tej časti stvorenia, v ktorej sa nachádzali tak, ako keby pochádzali z nej.

Preto sa na Zemi javili ako obyčajné pozemské ženy. Bolo to nevyhnutné, lebo inak by nemohli dôjsť k potrebnému poznaniu, ktoré súviselo s pozemským plodením a pozemským materstvom, lebo toto je v praduchovne neznáme.

Takisto to bolo aj v prípade iných prastvorených, ďalej v prípade slečny Irmingard, pani Márie, Syna Človeka či Syna Božieho. Zo začiatku všetci pôsobili, akoby boli ľudskí duchovia, a až postupne im mohli byť snímané pásky z očí, čím mohli pochopiť svoj pôvod. Po pochopení svojho pôvodu mohlo nastať dianie, že vencom žiarenia boli s týmto pôvodom spojení.

V prípade Vyslancov, teda Syna Božieho, Syna Človeka a pani Márie to však nemohlo prebehnúť naraz, pretože pozemské telo by taký okamžitý nárast tlaku žiarenia nevydržalo. Preto bolo toto spájanie prevádzané postupne, najprv na úroveň Hradu Grálu, potom na Hranicu a nakoniec do božsky-bezbytostného.

V prípade slečny Irmingard, ktorá je stvorená a pochádzala z božsky-bytostnej časti, došlo najprv k prepojeniu na úroveň Hradu Grálu a potom na úroveň jej pôvodu.

Tieto prepájania sa nedejú verejne, pretože pozemské telo je vtedy otrasené silou pôsobenia. Je vám známe, že v deň Obratu svetov v júli 1929 došlo k k prepojeniu medzi Synom Človeka a Imanuelom, ale k verejnému prehláseniu došlo až o niekoľko mesiacov neskôr. Bolo to tak preto, lebo v tom čase sa muselo hrubohmotné telo Syna Človeka prispôsobiť a zvyknúť si na tento zvýšený tlak.

Týmto spojením sa Syn Človeka definitívne vzdialil Zemi, teda hoci pôsobil na Zemi voči stvoreným, plnil iba Božiu Vôľu a z duchovného hľadiska pôsobil odtiaľ, odkiaľ pochádzal. Také isté dianie prebehlo i u pani Márie a v mierne inej forme, ktorá vyplýva z rozdielu pôvodu, aj u slečny Irmingard.

Kto teda vyhlasuje, že pani Mária bol ľudský duch, ktorý bol spojený vencom žiarenia s Máriou v Hrade Grálu, nevie, čo hovorí, pretože takýto tlak by žiaden stvorený nemohol vydržať.

Preto sa mýlia všetci tí, ktorí vyhlasujú, že pani Mária nepochopila Syna Človeka a dochádzajú k tomu, že svoje vlastné myšlienky či názory sa snažia vložiť do Jej úst či konania. Koľkí z nich prišli k poznaniu vďaka Posolstvu Grálu, ktoré dnes označujú slovom „falošné“? Avšak ich poznanie je slabé a chabé, preto ich rozum núti hĺbať nad nepodstatným, teda hľadať rozpory tam, kde nie sú. Núti ich pochybovať o pani Márii, čo ich strháva tam, odkiaľ niet návratu.

Nie inak je to pri pochybovaní o slečne Irmingard. Iskra bezbytostnosti ju posunula na najvyššiu časť stvorenia tesne pred záves do božsky-bezbytostného. Nikdy nebola, nie je a ani nebude súčasťou Jednoty, avšak táto iskra ju počas jej pôsobenia na Zemi, podobne ako u Vyslancov, oddelila od Zeme. Tým však neprestala pôsobiť na Zemi, ale jej chcenie sa riadilo výhradne Vôľou Božou.

To, že sa niekto vzdiali Zemi, neznamená, že nebude konať veci, ktoré sú na Zemi nevyhnutné. Neznamená to, že nebude pracovať, aby sa pozemsky uživil, že nebude vychovávať deti, jesť, obliekať sa či spať. A keď to bude potrebné, bude používať aj pozemské právo, aby ochránil to, čo ochrániť má, pokiaľ to súvisí s jeho duchovnou úlohou alebo aj s bežným pozemským životom.

Ďalší veľký koreň sváru spočíva v odvolávaní sa na pozemské právo, kto môže a kto nemôže šíriť Posolstvo Grálu. Zakladáte nové spolky, ktoré o sebe prehlasujú, že oni sú novými ochrancami Slova, no znovu si neuvedomujete to, že pozemské právo neznamená nič, pokiaľ je v rozpore s právom duchovným.

Slovo Je a je tak ďaleko od stvorenia, že si to ani len neviete predstaviť. Akým právom sa teda hádate o to, kto ho smie na Zemi šíriť, keď mu vôbec nerozumiete? Pozemsky šíriť Slovo má právo iba ten, kto ho žije. A nielen právo, ale povinnosť!

Uvedomte si závažnosť toho, čo vám bolo povedané v slovách: „Najradšej by som Slovo ľuďom odňal!“ Aj hrubohmotne šíriť Slovo v Jeho hrubohmotnej forme môžu teda iba tí, ktorí ho skutočne žijú. Dnes je na Zemi doba, že žiadna pozemská organizácia nemá právo odvolávať sa na autorské práva ohľadne Slova, pretože ani jedna nepôsobí podľa Neho.

Žiaden národ nie je povolaný, ale iba s jedincami, ktorí Slovo žijú, je uzavrená Nová Zmluva. Títo jedinci, ktorí žijú Slovo a ukazujú to vo všetkých oblastiach svojho života, môžu Slovo šíriť. Niektorí z nich to majú robiť aj formou hrubohmotnou. Neplatí, že by si niekto mohol nárokovať odvádzanie autorských poplatkov za Slovo, lebo nikto nie je autorom Slova!

Ľudia, ktorých úlohou bude hrubohmotne šíriť Slovo, sa majú spojiť do jedného kruhu, aby sa Slovo mohlo šíriť všade, do všetkých národov. Majú sa vzájomne podporovať a pomáhať si. Majú sa spájať so všetkými, ktorí Slovo šíria inou formou, ako umením, liečením atď.

Majú spolu zakladať, pokiaľ je to podľa pozemských zákonov nevyhnutné, aj pozemské organizácie, pomocou ktorých budú Slovo v rôznych formách šíriť. Nie azda jednu, ale sto, tisíce, ktoré ako kruhy pokryjú celú Zem a všetky oblasti ľudskej činnosti, takže nebude jediného miesta a spôsobu, kde by sa Slovo nešírilo. A všetky tieto spolky či organizácie sa majú vzájomne podporovať, čo však neznamená, že si môžu nárokovať, že iba ony sú tie jediné a pravé, ktoré šíria Slovo, lebo neustále platí, že Nová Zmluva je uzatvorená iba s jednotlivcami.

Aby nedochádzalo k zbytočnostiam a aby nezostala niektorá oblasť nepokrytá, je potrebné, aby svoje pôsobenie vzájomne prispôsobovali, aby si nekonkurovali, ale aby sa podporovali a dopĺňali. A aj preto musí povstať nová Hora, na ktorej bude zakotvené Svetlo, odkiaľ budú vysielané podporné lúče ku všetkým ľuďom, ktorí budú žiť podľa Slova, čím nastane harmónia a mier na Zemi.

A tak duchovný Rád Grálu, ktorý už pred desaťročiami založil Syn Človeka, dostane aj svoju pozemskú podobu. Nie azda ako pozemská organizácia, ktorej bude každý podriadený, ale ako rád, ktorý budú tvoriť jednotlivci, ku ktorým sa bude môcť každý obrátiť s prosbou o pomoc a odkiaľ sa mu dostane pomocnej rady a posilnenia v činnosti, ktorá bude Bohom chcená, teda požehnaná.

V každej krajine to bude pár jednotlivcov, ktorí budú takto spolupôsobiť a závisí od zvláštností každej krajiny, či Rád Grálu bude musieť mať aj zákonnú formu hrubohmotnej organizácie.

Na jednom mieste sa budú zbiehať lúče všetkých kruhov, v ktorých budú pôsobiť ľudia, a na jednom mieste bude aj nevyhnutná pozemská evidencia, ako sú napríklad adresy všetkých organizácií, v ktorých pôsobia ľudia v zmysle Slova, adresy a mená tých, ktorí žijú podľa Slova, aby v prípade volania mohli byť oslovení a vyzvaní k začatiu plnenia toho, k čomu ich bude volať Boh.

Z knihy Pre ľudí