Rozpory

Čítate Zaviate doby a hľadáte v nich hrubohmotné dianie. Zabúdate však na to, že vo večnosti je zapísané len to duchovné, ktoré sa stalo. Presne zodpovedajúce hrubohmotné dianie dnes už nie je možné podať, preto všetko môžu byť len približné obrazy, ako to mohlo hrubohmotne prebiehať.

Samozrejme, niekedy sa dá podať presný hrubohmotný obraz, ale to je skôr výnimka. Preto sa podávané obrazy občas aj značne líšia. I keď podáva správu priamo ten, koho sa to týkalo, netreba zabúdať na to, že pokiaľ už nie je na Zemi, nemá hrubohmotnú pamäť, ale len cítenie, kde je všetko zapísané tak, ako sa to dialo duchovne.

I preto sa napríklad Lao’c možno nezačal učiť ako štvorročný, ale mohlo to byť trochu neskôr alebo to mohlo byť trochu skôr. Podávaný obraz mal vystihnúť, že podľa mienky rozumových ľudí bol ešte príliš malý na také vzdelávanie a pretože sa dnes začínajú učiť písať šesťročné deti, hrubohmotný vek štyri roky vyvolá obraz príliš malého dieťaťa.

Ale nikto dnes už nevie, koľkoročné deti chodili do škôl za čias Lao’c. Nevie sa to jednoducho preto, že je to nepodstatné. Pre vašu predstavu si vytvorte obraz človeka, ktorý práve dosiahol dospelosť. Vznikne vo vás obraz približne osemnásťročného človeka. V iných krajinách to bude dvadsaťjeden a inde iba pätnásť rokov. A skutočnosť? Dospelý človek je vtedy, keď je jeho duch vedomý. Dovtedy, bez ohľadu na pozemský vek, je iba vyvíjajúcou sa duchovnou iskričkou, teda nedospelým človekom.

Keď sa pozeráte, kto sa kedy s kým stretol, opäť môžete dostať rôzne odpovede. Ide o to, že každý zúčastnený prežíval toto stretnutie inak. A teda záleží, z akého uhla pohľadu sa to opisuje.

Učeníci Syna Božieho prichádzali v rôznych časových úsekoch a počúvali slová, ktoré ich volali. Až keď spoznali, mohli byť za učeníkov povolaní. No medzitým uplynuli dlhé týždne či mesiace. Z ich pohľadu, ktorý je správny, sa stali učeníkmi vtedy, keď ich zavolal Syn Boží. Z Jeho pohľadu to však bolo už vtedy, keď našli cestu k Nemu a začali Ho počúvať. Je to tak preto, lebo už vtedy sa medzi poslucháčmi dalo rozoznať to, kto skutočne hľadá a kto iba behá zo strany na stranu.

Ochudobňujete sa o citové prežívanie, ktoré je za všetkým dianím skryté. Vo všetkom hľadáte iba to pozemské namiesto toho, aby ste hľadali to duchovné. Pre takéto isté rozpory, ktoré však rozpormi nie sú, niektorí ľudia odmietajú Posolstvo Grálu, ktoré vyšlo až po Pánovej smrti.

Pre nepochopenie ľudí musel Pán niektoré časti vynechať. Niektoré dianie je totiž veľmi výnimočné, ale pretože sa s tým Pán stretol, tak to napísal. Z tohto výnimočného však ľudia urobili všeobecné, preto to musel Pán neskôr zmeniť.

Čudujete sa, prečo je tón tohto nového, čo k vám teraz dolieha, iný ako ten pred storočím. Obzrite sa a pozrite sa, čo všetko sa odvtedy zmenilo. Miesto duchovnej výstavby tu bola druhá svetová vojna, krvavé oslobodzovacie hnutia v Afrike a Amerike, diktatúra komunizmu, atómové šialenstvo. Iba pár rokov trvalo, aby ste živé duchovné dianie strhli do cirkevných dogiem.

Slová, že ste všetci duchovne mŕtvi, sa vám zdajú ako veľmi prísne, lebo vám nedávajú žiadnu inú možnosť. Iné možnosti ste doteraz hľadali iba vy sami, a to také, ako neplniť. Ešte neviete, čo to znamená byť duchovne mŕtvy. Myslíte si, že je to automaticky cesta do rozkladu. Zabúdate však na to, že pokiaľ sa vy sami svojím konaním prebudíte k životu, tak vám znak smrti môže byť zmazaný, pokiaľ ste nepáchali iné zlo.

Mysleli ste si, že tieto slová zabíjajú, ale to tak nie je. Je v nich skrytá tá najprísnejšia výzva k prebudeniu sa do života.

Keby sa písalo, že je to väčšina z vás, tak práve táto väčšina by si myslela, že je tou menšinou, ktorej sa to netýka. Lenže menšina nejestvuje, lebo ešte aj tí, ktorí by plniť chceli, neplnia, lebo im v tom zabraňujú tí, ktorí plniť nechcú.

Dobre si prečítajte slová v Napomenutiach, že pokiaľ na vás ľpie čo len prášok z toho starého, neporozumiete tomu novému.

Z knihy Pre ľudí