Miesto toho, aby ste začali plniť svoju úlohu, hľadáte v Slove rozpory. Nepáči sa vám, že nové prednášky sú príliš prísne. Zabudli ste však na to, že je to sotva rok, čo ste túto časť stvorenia, teda svetovú časť Ephezus, priviedli na pokraj záhuby. Vedzte, že každý spečatený je schopný sto i tisícnásobne zneužiť Božiu Silu na konanie zla.

Takéto isté dianie tu bolo i pred druhou svetovou vojnou, ale našťastie tu boli Vyslanci, takže k záhube nemohlo dôjsť. Stačilo však pár rokov od ich odchodu a všetko ste zvrhli! Preto ten nový, pre vás tak cudzo a mrazivo znejúci tón.

Hľadáte v Slove výhovorky, aby ste sa nemuseli namáhať rozhýbať svojho ducha. Správne ste čítali, že len Boh je bezbytostný a že len Boh je svätý. Prečo smiete používať slovo „svätý“ v inom spojení, sme už vysvetlili v prednáške „Reč obrazov III“.

Pozrime sa teraz na pojem „bezbytostný“. Viete, že pojem „bezbytostný“ si môžete predstaviť ako nezávislý a pojem „bytostný“ ako závislý. Sami si skúste dať odpoveď, či tí, ktorí sú Jednota, sú závislí.

Niektorých z nich poznáte – Ježiš, Imanuel, Parzival, Abd-ru-shin, Mária. I títo plným právom môžu o sebe prehlásiť, že sú bezbytostní, lebo ich jadro je bezbytostné. Takisto vy môžete o sebe prehlásiť, že ste duch, lebo vaše jadro je duchovné. Zároveň však o sebe môžete prehlásiť, že pôsobíte ako pozemský človek. Takisto môže Pán, pokiaľ sa nachádza v praduchovnej časti Hradu Grálu, o sebe prehlásiť, že pôsobí ako praduchovný.

Čítali ste, že napriek tomu, že Abd-ru-shin je vo stvorení, nikto zo stvorených k nemu priamo nemôže. Je to preto, že sa nachádza v bezbytostnej časti božsky-bytostného stvorenia. Plášť, ktorý Mu položila na plecia Prakráľovná, aby nemohlo dôjsť znovu k zjednoteniu, je v skutočnosti strieborný záves, ktorý oddeľuje Svätyňu Svätýň od stvorenia.

Viete, že slečna Irmingard dostala iskru bezbytostnosti, aby mohla byť vo večnosti po boku Pána. Zákon však nepovoľuje žiadne výnimky! Tak ako to, že tvor môže byť po boku niekoho, kto je Jednota?

Jednoducho preto, že iskra bezbytostnosti, ktorá sa dostáva, v skutočnosti znamená, že tvor pochádza z Hranice nachádzajúcej sa medzi božsky-bezbytostnou a božsky-bytostnou časťou stvorenia. Hranica je taká veľká, že si to neviete ani predstaviť. Tam môžu byť tí, ktorí majú iskru bezbytostnosti. Nie sú však bezbytostní, ale sú len tvorovia, nad Hranicu nikdy nemôžu.

Teraz sa pýtate, ako je možné, že obyčajný ľudský duch smie prijímať takéto vysoké obrazy, ktoré sú nad hranicou jeho pôvodu. Zaujímavé je však, že sa nečudujete, prečo Zoroaster a Jadasa ako duchovia videli Prakráľovnú. Zaujímavé je, že sa nečudujete, ako apoštol Peter, ale nie ten, ktorý trikrát zaprel, ako duch prijímal na Zemi Jánovo zjavenie. Zaujímavé je, že sa nečudujete, ako manželka Bieleho rytiera, tiež duchovná iskrička, prijímala Volanie z prastvorenia.

Máte pravdu v tom, že zvesť o Svätom Grále nemôže priniesť nikto iný ako ten, kto je odtiaľ. Nechápete však, že nemusí byť na Zemi, ale stačí, aby vyšiel do duchovnej časti stvorenia a odtiaľ túto zvesť podal tým, ktorí majú otvorený duchovný zrak a sluch. Pýtate sa, ako je teda možné, že milosťou obdarení básnici toto nezachytili správne? Mýlite sa. Oni to zachytili správne, ale ich pozemské poznanie vtedy nedovolilo, aby to správne i zapísali. Správne si prečítajte slová, v ktorých sa hovorí, že to, čo videli, spozemštili.

Vráťme sa teraz k vášmu čítaniu. Čítate o tom, ako kto kedy splňoval. A hovoríte pritom: „Aké to bolo krásne!“ Keď sa však sami ocitnete pred tým, aby ste vy začali splňovať omnoho menšiu, alebo lepšie povedané omnoho ľahšiu úlohu, lebo menšej či väčšej úlohy v skutočnosti niet, tak sa zľaknete, a preto v skutočnosti nesplníte!

Predstavte si, že by ste ako Is-ma-el mali ísť ukradnúť dieťa. Ten, kto vám to prikáže, je však viditeľný či počuteľný len duchovne a musíte sa spoľahnúť na to, že vidíte a počujete správne. Nemá vám to kto pozemsky potvrdiť.

Sami si položte otázku, či by ste to urobili. Odpoveď je ľahká: nie! Veď vy sa bojíte čo i len povedať iným pravdu. Ani jeden z vás nie je ochotný „ísť s vlastnou kožou na trh“, keď hrozí, že bude nepochopený, odmietnutý alebo posmievaný.

Čítate však, že kto druhého nechá konať zlo, ten sa previňuje. Nezdá sa vám priamy spôsob reči správny, ale nepochopili ste, že ten nepriamy ľudia vzťahovali vždy na iných, a nie na seba. Nepozdáva sa vám, keď je k vám volané, že ste všetci do jedného padli, ale nevidíte, že ani jeden z vás nesplňuje!

Z knihy Pre ľudí